Tvár milosrdenstva

Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva. Evanjelium podľa Matúša 5,7

NA ZAČIATOK

70-ročnú ženu menom Marinella Beretta našli mŕtvu v meste Prestino neďaleko jazera Como na severe Talianska. Keď polícia viac ako dva roky po jej smrti objavila jej pozostatky, sedela pri stole v mumifikovanom stave. Ukázalo sa, že Marinellini susedia ju nevideli najmenej dva a pol roka. Bola „zosobnená osamelosť“, napísal Massimo Gramellini, novinár, ktorý o tomto príbehu informoval. „Ľudia umierajú sami. A žijeme sami, čo je ešte horšie.“

Záverečné slová jeho článku sú presvedčivé: „Záhada Marinellinho neviditeľného života za zatvorenou bránou jej domčeka nám dáva strašnú lekciu. Skutočný smútok nespočíva v tom, že si ostatní nevšimli jej smrť. Je v tom, že si neuvedomili, že Marinella Beretta žije.“

POHĽAD NA ZAMYSLENIE

Po prijatí Božieho milosrdenstva musíme rozpoznať potreby druhých. Je ľahké ignorovať potreby našich rodinných príslušníkov, s ktorými žijeme pod jednou strechou, nehovoriac o neviditeľných susedoch a priateľoch. Sme však povolaní všímať si.

POZOROVANIE

Ježiš nás vyzýva, aby sme si všímali druhých, aby sme súcitne uznali ich potreby. „Pri pohľade na zástupy mu ich prišlo ľúto, lebo boli zbedačení a sklesnutí ako ovce bez pastiera.“ (Matúš 9,36) Toto je tlkot srdca nášho blahoslavenstva – to, čo Kalvín chápal ako účasť na utrpení nášho blížneho, alebo to, čo by sme dnes mohli nazvať empatiou.

Prejavovanie Božieho milosrdenstva neprinesie malý pramienok milosrdenstva, ale obrovskú záplavu. „Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: „Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz?““ (Matúš 18,21).

Odpustenie nie je príkladom obyčajnej zhovievavosti; je to eschatologický akt viery a nádeje. Inými slovami, rozšírením odpustenia na iných dávame najavo svoju vieru, že Kristus sa vráti a milosrdne všetko napraví. Naša spása nám umožňuje s nádejou čeliť najťažším formám zla. „Kde sa však rozmohol hriech,“ hovorí Pavol, „tam sa ešte väčšmi rozmohla milosť,“ (List Rimanom 5,20).

APLIKÁCIA

Pretože len Boh môže úplne uzdraviť naše rany a oživiť mŕtvych, musíme získať Jeho milosrdné srdce, ak máme odpustiť druhým. V tomto duchu Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Lukáš 23,34) Mali by sme povedať niečo menej?

Modlime sa, aby Pán premenil naše tvrdé, neodpúšťajúce srdcia. Zakaždým, keď prejavujeme milosrdenstvo, odpustenie a súcit v mene Krista – lásky, ktorá odpúšťa druhému jeho vinu – siahame po jeho prichádzajúcej vláde, požehnaní kráľovstva, ktoré si užívame tu na zemi, ako aj v nebi.