Okús a uvidíš

Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Evanjelium podľa Matúša 5,6

NA ZAČIATOK

Každý z nás vie, čo je to hlad. Ako vyhladované bábätká sme plakali a ako nenásytní dospelí môžeme byť podráždení, niekedy aj preto, že sme hladní. Poznáme aj druh hladu, ktorý nás núti obetovať sa a dosiahnuť niečo; hlad, ktorý zamestnáva naše myšlienky, formuje našu víziu a dáva základ našim ambíciám. Postupom času tento hlad formuje našu identitu. Ako lekári často hovoria: „Sme to, čo jeme“, axióma, ktorá je rovnako pravdivá v duchovnej sfére.

Keď sa živíme sebeckými ambíciami, dvojtvárnosťou, materializmom a neverou, nevyhnutne si tieto vlastnosti zosobňujeme. Podobne ako závislí od jedla, ktorí skonzumujú celú plechovka Pringles a potom prejdú na vaničku zmrzliny Breyers, môžeme skĺznuť od morálneho kompromisu k hlbším vzorcom sebadeštrukcie, vrátane chamtivosti, žiadostivosti, závisti a ďalších takzvaných smrteľných hriechov. Filozof James K. A. Smith zdôrazňuje potrebu „rehabilitácie“ našich hladov. To znamená podriadiť naše najhlbšie túžby a chúťky nadradenosti Krista.

POHĽAD NA ZAMYSLENIE

Spravodlivosť, ktorú máme hľadať, je Božia vykupiteľská milosť - milosť, ktorá žehná ľudstvo tam, kde to najviac potrebujeme: vo vzťahu k Bohu, pri obnove našich duší a v štruktúrach spoločnosti.

POZOROVANIE

Božia spravodlivosť ukazuje svoju slávu, keď podáva svoju milostivú ruku spasenia. Ježiš zosobnil túto spravodlivosť a teraz sa každý, kto ho prijme vierou, teší z jeho vykupiteľského požehnania. Keď mýtnik Matúš robil pokánie, zažil Božiu spravodlivosť a požehnanie. Rovnako tak aj prostitútky a tí, ktorí boli prepustení ako „hriešnici“. Takže Ježiš povedal náboženským vodcom: „Amen, hovorím vám, že mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.“ (Matúš 21,31). Niet divu, že sa ho židovskí vodcovia snažili zatknúť. Alternatívne kráľovstvo teraz zasahovalo do ich spravovania náboženstva – skutočne, kráľovstvo Božie.

„Toto požehnanie,“ hovorí Donald Hagner, „nie je adresované ľuďom dosahujúcim úspechy, ale príjemcom.“ Musíme veľmi tvrdo pracovať, aby sme odolali prirodzenému nutkaniu nájsť v sebe niečo, čo si zaslúži Božiu priazeň. Od začiatku do konca sme spasení z Božej iniciatívy. Ako inak si môžeme vysvetliť, že Boh akceptuje zbabelcov, ako je Abrahám, a cudzoložníkov a vrahov, ako je Dávid? (Pozri List Rimanom 4,1–8.) A samozrejme, ako vysvetlíme svoju vlastnú vieru?

APLIKÁCIA

Zatiaľ čo reformátori bojovali za toto evanjelium ospravedlnenia iba z viery, trvali na tom, že naša viera nezostáva sama. Kalvín bol presvedčený, že „nesnívame ani o viere bez dobrých skutkov, ani o ospravedlnení, ktoré je bez nich.“ Zjednotení s Kristom sa následne stretávame s obnovujúcim dielom Ducha, ktoré zase prináša ovocie spravodlivosti (Galatským 5,22–23).

Takto Ježiš premieňa naše chúťky zvnútra. Takýto človek, hovorí Martin Luther, „neustále pracuje a usiluje sa zo všetkých síl o podporu všeobecného blaha a správneho správania každého a ... pomáha to udržiavať a podporovať slovom a skutkom, príkazom a príkladom.“

Ukáže sa, že tí, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, sú spokojní, keďže vedú čoraz spravodlivejší (ale stále nedokonalý) život. Máš hlad a smäd po spravodlivosti? Ako sa táto nová chuť odzrkadľuje v tvojom živote?