Jemnosť v nepriateľskom svete

Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Evanjelium podľa Matúša 5,5

NA ZAČIATOK

V roku 1095 pápež Urban II vyzval k tomu, čo sa stalo známym ako prvá križiacka výprava s cieľom získať späť Jeruzalem od moslimov, s výkrikom Deus Vult: „Boh to chce“. S rovnakým duchom križiackych výprav sa mnohí dobyvatelia (z Portugalska a Španielska) snažili šíriť kresťanstvo v Amerike – ďalší príbeh brutality v mene Ježiša. Do úvahy prichádza aj tridsaťročná vojna (1618 až 1648), keď katolíci a protestanti vyšli na bojisko s hrubými zbraňami, čo malo za následok milióny mŕtvych.

Toto všetko nás privádza k otázke: aká je správna úloha moci v kresťanskom živote – zriadenie „moci z výsosti“ (Lukáš 24,49), ktorou kráľovstvo napreduje v tomto svete?

POHĽAD NA ZAMYSLENIE

Tlkot srdca miernosti je sebadarujúca láska Boha, ktorú možno vidieť v Kristovi, ktorý kladie svoj život. Ale miernosť sa nesmie zamieňať so slabosťou. Paradoxne, miernosť môže byť definovaná ako mierna sila, ovládaná Duchom Svätým, a tá zdedí zem.

POZOROVANIE

„Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“ (Matúš 5,5) Sloveso „dediť“ poukazuje na pevné vlastníctvo, dar, ktorý nám Boh vkladá do rúk. Ale čo to znamená — vlastniť zem? Žalm 37 hovorí o pokorných, ktorí zdedia krajinu (krajinu Izrael). Blahoslavení pokorní sú tí, ktorí dôverujú Pánovi. Obrátia sa od hnevu. Trpezlivo čakajú – a Boh ich odmení zasľúbenou zemou.

V našom texte sa však nehovorí „zem“. Ježiš hovorí, že mierni zdedia „zem“. Božie požehnanie bolo zovšeobecnené. Teraz kráľovstvo patrí ľuďom z každého kmeňa, jazyka a národa. Teológovia nazývajú Kráľovstvo „už a ešte nie“. Úplné dedičstvo príde v budúcnosti. Ale požehnania sa už začali, vrátane dôverného spoločenstva s Bohom... čistého svedomia... pokoja... a duchovného ovocia.

APLIKÁCIA

V Kristovom kráľovstve nemáme ani zďaleka dostatok jednotlivcov pripravených viesť Kristovu cirkev s miernosťou – to znamená jemnou silou, ovládanou Duchom Svätým. Namiesto toho mnohí sedia a čakajú, kým iní povedú, rozhodnú a budú pokračovať v práci služby. Cirkev chradne - a diabol sa škerí. V takýchto chvíľach zabúdame, že Kristus je lev, bič na bezmocné náboženstvo, ktorý vyzýva svojich nasledovníkov, aby sa zapojili do duchovného boja.

Aby sme videli neopísateľnú silu miernosti, musíme sa pozerať nie na samotnú miernosť, ale na Pána Ježiša Krista, Kráľa miernosti, ktorý sa ponížil až do takej miery, že sa pokoril až do smrti, dokonca smrti na kríži (Filipanom 2). S takouto víziou pred očami budeme inšpirovaní slúžiť v cirkvi a doma s jemnou silou, riadení Duchom. Potom svet, ktorý sa zmieta v toľkých sporoch, uvidí rozdiel, ktorý prináša Kristom uctievaná miernosť.