Chudoba, ktorá obohacuje

Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Evanjelium podľa Matúša 5,3

NA ZAČIATOK

Mike Vetrone bol užívateľ drog z gangu závislý na heroíne. Cítil sa úplne sám, zdrvený neustálou hrozbou smrti a unavený životom, na myseľ mu prichádzala myšlienka celé to ukončiť. V jedno zamračené ráno na južnej Floride sa Mike zastavil v obľúbenom podniku Big Apple Bagel, aby si vyzdvihol svoje posledné jedlo. V byte si zapol televíziu a hľadal spoločnosť. V televízii sa ozval výkrik kazateľa: „Život ťa dokáže chytiť za golier a prinútiť ťa kľaknúť si na kolená.“

Mike zvýšil hlasitosť.

„Existuje reťaz, ktorá zväzuje každú dušu,“ vyhlásil kazateľ, „a tá reťaz je hriech — závislosť, od ktorej nás Ježišova smrť a vzkriesenie oslobodzuje.“ Zrazu, keď televízny evanjelizátor pozval sledujúcich, aby prijali Krista, Mike začal kričať na televízor „Áno!“ V tom momente sa už viac necítil sám.

Mike nečelil koncu svojho života, ale novému začiatku.

POHĽAD NA ZAMYSLENIE

Keď sa cítime duchovne slabí, sme pripravení prijať Kráľovo bohatstvo. Kráľovstvo nie je pre dobyvateľov, ale pre zlomených — tých, ktorí sa dostali na koniec svojich síl a natiahnu k Bohu svoje prázdne ruky.

POZOROVANIE

Slovné spojenie „nebeské kráľovstvo“ sa vyskytuje v Matúšovom evanjeliu a je vo všeobecnosti synonymom pre „Božie kráľovstvo“. Popisuje pravdivý, pokojný, čistý a radostný život, ktorý sa odohráva v spoločenstve s Bohom. Také požehnanie konfrontuje naše idoly — bohov pohodlia, úspechu a národnej hrdosti — a sľubuje niečo oveľa veľkokolepejšie. Vskutku, idoly sú len svetské a prekrútené paródie toho, čo nám kráľovstvo ponúka ako uspokojujúcu realitu. Takže Ježiš utvára svoje blahoslavenstvá s odkazom na kráľovstvo: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ (Matúš 5,3; porov. 5,10).

Všimni si, že Ježiš popisuje kráľovstvo nebeské ako „ich.“ Umiestnenie tohto slova na začiatku odstavca nám hovorí, že kráľovstvo je pre túto konkrétnu skupinu, chudobných v duchu, z okraja spoločnosti a zabudnutých. Nie je pre tých, ktorí sú spokojní so svojim životom a neustále majú všetko pod kontrolou. Nie je pre tých, ktorí veria v seba, ktorí majú prirodzenú schopnosť dobýjať víťazstvá. Ako vyhlásil Martin Luther na svojej smrteľnej posteli: „Všetci sme žobráci; to je pravda.“

APLIKÁCIA

Mnoho Ježišových súčasníkov očakávalo vysloboditeľa, akým bol Jošua alebo Dávid, vojenského veliteľa, ktorý by porazil Rimanov a nastolil pozemské kráľovstvo. No on sa stal známy ako priateľ colníkov — skupiny zradcov, ktorí spolupracovali s politickým nepriateľom.

Keď sa snažíme nasledovať príklad nášho Spasiteľa, nemusíme sa vždy brániť alebo mať posledné slovo. Kresťania, ktorí sú chudobní v duchu, môžu žiť s tým, že sú ponižovaní a nepochopení. Môžeme byť ako Ježiš pred Herodesom Antipasom — ticho. Taká chudoba je nevyhnutná, keď nás to láka skritizovať nášho „nepriateľa“, ktorý má iný názor v sociálnej alebo politickej záležitosti.

Ako stelesníš chudobu v duchu, dokonca pred tými, ktorí sa chcú hádať?