11 mýtov o blízkosti vo vzťahochUkážka

Mýtus #1: Intimita je niečo, čo by malo ísť ľahko 

Pár mesiacov po svadbe sme s Nancy odcestovali do Aberdeenu v Škótsku, aby som tam pracoval na svojom postgraduálnom štúdiu. Nepoznali sme tam vôbec nikoho. Jediný človek, ktorého sme stretávali s akou-takou pravidelnosťou, bola Ruby, staršia pani, ktorá v jedálni kontrolovala preukazy. 

Študoval som tam celý rok a Nancy pracovala ako chyžná. Každý večer sme trávili spolu doma. Pretože sme nemali peniaze ani televíziu, nemali sme kam chodiť ani s kým tráviť čas, naučili sme sa fungovať spolu. Bez toho, aby sme vedeli, že sa to deje, vytvorili sme si návyky, ktoré utužili náš vzťah. 

Každý večer sme jeden druhému čítavali román Nicholas Nickleby od Charlesa Dickensa. Každú sobotu sme nastúpili na autobus, šli do centra Aberdeenu a  predstavovali si, čo by sme si kúpili, keby sme mali peniaze. Keď sme mali trochu peňazí navyše, utratili sme ich za časopis Times, ktorý sme potom roztrhli na polovicu, čítali si ho a rozprávali sa o dianí vo svete. 

Ráno som väčšinou vstával a študoval, kým Nancy ešte spala. V jedno ráno som si na stole našiel lístoček, na ktorom stálo: „Dobré ráno, miláčik. Milujem ťa z celého srdca. Kým ty čítaš túto správu, ja pravdepodobne ešte tvrdo spím, ale snívam o tebe. Na svete neexistuje nič, čo by som mala radšej ako pohľad do tvojej tváre.“ (Ďalej už radšej nebudem citovať, lebo tu to začína byť príliš sladké.) Podpísala sa ako Ruby – tá stará pani z jedálne. (Nancy mi veľmi rada pripomína, že na strednej škole ju zvolili za triedneho zabávača.) 

Náš čas v Aberdeene bol úžasný práve tým, že sme tam boli sami dvaja. S výnimkou môjho štúdia, ktoré malo svoje miesto, sme nemali žiadne schôdzky, žiadny harmonogram, zodpovednosť a žiadne úlohy. Mali sme len jeden druhého a nekonečne veľa času. Naučili sme sa dohadovať, hrať, hádať, udobrovať a spoľahnúť sa jeden na druhého. Na konci toho obdobia v Škótsku sme mali pocit, že sme si vybudovali pevný vzťah. 

A potom prišli deti. (Ak poznáš nejaký pár, ktorý má deti v predškolskom veku, venuj im teraz minútku ticha, pretože bude pravdepodobne posledná na veľmi, veľmi dlhý čas.) 

Keď Adam s Evou zhrešili a neposlúchli Boha, oznámenie o treste postupne gradovalo: budú musieť opustiť rajskú záhradu, chlieb budú jesť v pote svojej tváre, časom príde smrť, a potom dostali dve deti v predškolskom veku, Kaina a Ábela.

Rané rodičovstvo predstavuje to najlepšie a zároveň to najhoršie obdobie: fľaše, plienky, kŕmenie, riady, zlyhania, knihy, kúpanie, vyjednávanie – „Chcem svetlo, oci.“ „Zhasni, oci.“ – nedostatok spánku, nedostatok sexu, priveľa času v kúpeľni, a  myslím, že odborný výraz pre čas od 3.00 do 5.00 v noci je „arzénová hodinka“, pretože v tom čase si ho buď budeš chcieť dať vy, alebo by si ho podal niektorému z detí. 

Zrazu všetka námaha, ktorú sme v Škótsku vynaložili, sa možno nie úplne stratila, ale zavalili ju nové nezhody ohľadom deľby práce, spôsobu výchovy, problémov s peniazmi a konverzácie, ktoré stále pod povrchom naznačujú, že „môj deň bol horší než tvoj“. 

Nora Ephron povedala: „Dieťa je granát. Keď sa vám narodí bábätko, nastane v  manželstve explózia, a keď sa usadí prach, manželstvo je iné, než bývalo. Nie je nevyhnutne lepšie či horšie, je iné.“ No ak si myslíš, že tu to končí, tak napísala aj toto: „Keď sa u dieťaťa priblíži vek tínedžera, je dôležité, aby ste mali doma psa, aby bol v dome niekto, kto vás rád vidí.“ 

Pointou je, že intimita je komplikovaná. Je aj premenlivá. Keď si myslíš, že si dosiahol bod šťastia, niečo alebo niekto sa zmení a vynorí sa celý rad nových problémov. Prechádzaš od priateľstva k chodeniu, od chodenia k manželstvu, od manželstva k  rodičovstvu. Konečne si zvykneš na šéfa v práci a vtom dostaneš nového. Roky pracuješ na vzťahu s vlastnými rodičmi a vtom sa dostaví demencia. Máš skvelých kolegov a vtom k tebe preradia najnevrlejšieho človeka na svete. Dieťa na teba zahrá márnotratného syna a ty zrazu žiarliš na deti svojich najlepších kamarátov a u svojich detí cítiš odcudzenie. 

Niekedy ľudia hovoria, že nechcú vstúpiť do manželstva, pretože sa boja, že ich partner sa zmení a už ho nedokážu mať radi. Ako hovorí jeden môj priateľ: „Ak sa nechceš zmeniť, vezmi si mačku.“ (Mimochodom... aj mačky sú komplikované.)

Kde sa teraz teda nachádzaš?

 • Máš v blízkosti aspoň jedného človeka, na ktorého sa môžeš v ťažkých chvíľach obrátiť? 

• Máš niekoľkých priateľov, ktorých môžeš navštíviť bez ohlásenia a vysvetľovania? 

• Máš zopár ľudí, s ktorými môžeš tráviť voľný čas? 

• Máš ľudí, ktorí ti požičajú peniaze, keď to potrebuješ, alebo sa o teba prakticky postarajú, keď ťa pritlačí núdza? 

Ak sú tvoje odpovede na tieto otázky väčšinou záporné, tvoj zásobník intimity môže byť takmer prázdny.

Úryvok z knihy Mal by som ťa radšej, keby si bol trochu viac ako ja - budovanie blízkosti od Johna Ortberga. Použité s povolením Slovenského evanjelizačného strediska.