11 mýtov o blízkosti vo vzťahochUkážka

Mýtus #6: Keď ste už raz dosiahli intimitu, nemôžete ju stratiť 

Mark Twain raz napísal, že by mohol „prežiť na dobrom komplimente dva týždne bez toho, aby musel niečo iné zjesť“. Keby to bola pravda, jeho manželke Olívii by bolo stačilo vymyslieť 26 komplimentov za rok (tipujem, že žiadne by neboli o jeho vlasoch) a nikdy viac by nemusela variť. 

Múdra rada: ľudia v tvojom živote pravdepodobne potrebujú o tebe počuť o trochu častejšie než dvakrát za mesiac. Koniec koncov, intimita nie je niečo, čo si odškrtneš na zozname povinností, ako keď vyvenčíš psa alebo cestou z práce kúpiš majonézu. Je to ako táborák. Ak nebudeš postupne prikladať drevo na oheň, plamene napokon dohoria. 

To však neznamená, že stále musíš mať pripravené nejaké veľkolepé gesto. Intimita je veľký cit, ale buduje sa na malých okamihoch. Správne načasované objatie, obed pre chorého priateľa, poznať obľúbenú kávu svojho kolegu a prekvapiť ho ňou v pondelok ráno. Alebo, ak je tvojím priateľom Mark Twain, polepšíš si aj jednoduchým komplimentom. 

Slová uistenia sú jedným z najsilnejších, no často zanedbávaných nástrojov na budovanie intimity. Pritom môžu byť až zahanbujúco jednoduché: 

„Tá farba ti neskutočne pristane.“
„Veľmi sa mi páči, ako si povzbudil naše dieťa.“
„Obdivujem spôsob, akým sa vieš priblížiť ľuďom.“ 

Vlastne som nedávno spravil pokus s členmi svojej rodiny.
Sestre Barbie som povedal: „Mala si skvelý nápad s témou, o ktorej sme všetci diskutovali pri večeri. Boli sme schopní sa o trochu lepšie spoznať a zistili sme, aký mal kto rok. Ďakujem, že si to spravila.“ 

Bratovi Bartovi som povedal: „Nechal si nás všetkých prespať vo svojom dome, pripravil si postele, nachystal veľa zábavných vecí a mal si dostatok jedla, čo všetkých potešilo. Ďakujem.“ 

Otcovi som povedal: „Prešiel si si toľkými problémami (spinálna stenóza, výmena bedrového kĺbu, obrna lícneho nervu) a predsa ideš ďalej. Nedovolíš, aby ťa to zastavilo. Veľmi to obdivujem.“ 

Svojej mame: „Neustále žasnem nad tým, ako veľmi ma dokážeš rozosmiať.“ 

Je to jednoduché a predsa účinné. 

Samozrejme, že to, čo hovoríme ľuďom, ktorých milujeme, nemusí byť len uistenie. Autentická intimita zahŕňa bolestivú pravdu rovnako ako aj príjemnú. 

Napríklad raz, keď som bol s rodinou na konferencii, pristúpila ku mne nejaká žena a hovorila, že čítala niečo, čo som napísal. Povedala: „Píšete veľa o svojom manželstve, o rodine, ako ste vyrastali a odhaľujete mnohé z ich problémov, chýb a nedostatkov. Keď to čítam, hovorím si: Moja rodina by s tým nikdy nesúhlasila. Sú s tým členovia vašej rodiny v pohode?“ 

Odpovedal som: „Áno, sú.“ 

Jedna z mojich dcér stála vedľa mňa a počula to. 

„Oci, čo si o nás povedal v tej knihe?“ 

„Keby si si niekedy prečítala niečo, čo som napísal,“ odpovedal som pokojne, „vedela by si, čo som povedal. Mimochodom, tá farba ti neskutočne pristane.“ 

Je dôležité, aby sme ľuďom, ktorých najviac milujeme, dávali vedieť, že ich milujeme, a to často. Malé prejavy majú niekedy ten najväčší dopad. 

Vyskúšajme si to. Nakupuješ v potravinách a tvoja polovička povie: „Máme ešte zubnú pastu?“ Čo povieš? 

A. Nič. Len apaticky pokrčíš plecami.
B. „Odkiaľ by som to mal vedieť?“ (Povzdych.) „Chceš, aby som nejakú šiel vziať?“ (Povzdych je síce sotva znateľný, ale je kritický a naznačuje miernu mrzutosť z toho, že niekto tvojho kalibru by sa mal stať poskokom kvôli zubnej paste.)
C. „Neviem, ale radšej nejakú vezmem.“
D. „Zubná pasta? Kto by potreboval zubnú pastu, keď má teba?“ 

Správna odpoveď je C. Skutočnú intimitu nebudujeme na úžasných romantických prejavoch lásky, ale na obyčajných okamihoch života, kedy sa učíme nakloniť sa bližšie k druhému človeku namiesto toho, aby sme sa odvrátili. Funguje to rovnako v priateľstve, manželstve, rodine aj v práci. Počúvame. Všímame si. Pomáhame. Znovu. A znovu. A znovu. 

Úryvok z knihy Mal by som ťa radšej, keby si bol trochu viac ako ja - budovanie blízkosti od Johna Ortberga. Použité s povolením Slovenského evanjelizačného strediska.