Zamyslenia II. - Curt A. WestmanUkážka

Začať neznamená ukončiť...

V Božom slove niekedy stretávame ľudí, ktorí raz začali svoju púť s Bohom. Počas cesty sa však niečo udeje a človek stráca z dohľadu cieľ a začína hľadať uspokojenie srdca na iných miestach ako u Boha. Napríklad Terach. Vtedy vzal Terach svojho syna Abráma a vnuka Lóta, syna Háránovho, i svoju nevestu Sáraj, ženu svojho syna Abráma, a vyšli spolu z Chaldejského Úru, aby putovali do krajiny Kanaán. Došli až po Chárán a usadili sa tam. Terach žil celkom dvestopäť rokov; potom Terach zomrel v Cháráne. (1 M 11,31-32)

Jedného dňa Terach začal svoju púť do Kanaánu. Aj keď sa dožil dvestopäť rokov, nikdy nedošiel do cieľa. Jedného dňa spravil rozhodnutie, ktoré ho stálo všetko. Prešiel veľkú vzdialenosť. Na jednej zo životných križovatiek však bolo niečo dôležitejšie než Kanaán. Takže začať cestu nie je to isté, ako dosiahnuť cieľ. Začať neznamená ukončiť!

Alebo Démas, o ktorom Pavol píše svojmu mladému spolupracovníkovi Timotejovi. ... lebo Démas ma opustil, zamilujúc si tento svet, a odišiel do Tesaloniky... (2 Tim 4,10) 

Neviem, čo bol Démasov problém, ale podobne ako Terach, aj on začal cestu s cieľom, ktorý nikdy nedosiahol. Démas jedného dňa vyznal svoju vieru vo vzkrieseného Krista a bol súčasťou prvého spoločenstva kresťanov. Začal dobre. Pavol bol rád, že má so sebou Démasa, keď bol vo väzení. V tom čase napísal Pavol viacero zo svojich listov. Niečo sa ale v živote mladého muža stalo. Tak si zamiloval svet, že zabudol na cieľ. 

Nie je isté, či Démas vedome odmietol Boha, alebo otvorene odmietol vieru. Vzkriesený Kristus však už nebol cieľom jeho života. Prišlo niečo, čo rozdelilo jeho myseľ. Perspektíva večnosti sa stále viac zahmlievala. Tak sa zamestnal svetom, že Ježiš už nebol Pánom jeho života. Je smutné čítať Pavlove slová, keď Timotejovi píše o tom, že ho Démas opustil. ... lebo Démas ma opustil, zamilujúc si tento svet, a odišiel do Tesaloniky...

Všetci sme v nebezpečenstve, že stratíme zameranie na cieľ. Je tak veľa vecí a tak veľa hlasov, ktoré chcú získať našu pozornosť. Reklama v poštovej schránke, televízia, noviny, mobil alebo ľudia a vzťahy okolo nás.

Keď Ježiš jedného dňa navštívil priateľov, ktorých mal v Betánii, Lukáš rozpráva, že Mária sedela pri Jeho nohách a počúvala Jeho slová, kým Martu zamestnávalo všetko, čo bolo treba pripraviť. Marta sa hnevala, že jej Mária neprišla pomôcť. V tejto súvislosti Ježiš hovorí: „Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci.“ (Lk 10,41)

Ježiš akoby Marte hovoril, že jej myseľ je rozpoltená. Je naplnená toľkými vecami, že sa nevie koncentrovať na to najdôležitejšie. 

Ako je to s tebou, keď toto práve čítaš? Keď si si už raz vyvolil veriť v Ježiša a byť Jeho nasledovníkom? Horí ešte tvoje srdce? Je život s Bohom pre teba ešte dôležitý? Máš ešte zrak jasne upriamený na cieľ?

Alebo už hmla sebectva a temnota individualizmu uhasili radosť, ktorá kedysi horela v tvojom srdci? Je ti ľahostajná budúcnosť?

Drahý brat, sestra, musíme utiecť z kráľovstva sebectva, kde každý žije len pre seba, kde každý koná a rozmýšľa na základe svojich potrieb a vôle. My, ktorí sme sa jedného dňa vydali na cestu s Ježišom, sa nesmieme otáčať späť, ako to urobila Lótova žena. Keď sa jeho žena obzrela, premenila sa na soľný stĺp. (1M 19,26)

Kedykoľvek čítame Božie slovo, je dôležité, aby sme si pamätali, že cieľom Božieho súdu je vždy prebudiť svoj ľud k rozmýšľaniu, k uvedomeniu si, aké bláznivé je odmietať Boha.

Boh nás cez Teracha, Démasa a iných prebúdza, kým sa to dá. Máme začať odznova. S ohňom v srdci a cieľom pred sebou.

Prorok Izaiáš hovorí: „Nemyslite na predošlé deje, o pradávnych neuvažujte! Ajhľa, tvorím nové; už teraz to raší. Nebadáte to? Veru, robím cestu na púšti, rieky v pustatine.“ (Iz 43,18-19)

Začaté neznamená ukončené. Nech Pán chráni naše srdcia živé. Keď tvoje srdce umiera, obráť sa nanovo na Toho, ktorý dokáže obnoviť mŕtvych, podobne ako to spravil u Lazara.

Boh túži robiť nové veci v tvojom živote!