Zamyslenia II. - Curt A. WestmanUkážka

Môže byť púšť Božím dielom?

Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. (Jer 2,2)

Môže byť púšť Božím dielom? Nehľadajme odpoveď v našich pocitoch, skúsenostiach, rozume alebo ľudských myšlienkach a kalkuláciách. Prečítajme si, čo Písmo svedčí o Mesiášovi. Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. (Mt 4,1)

Diabol nepriviedol Ježiša na púšť. Priviedol ho tam Duch Boží. V živote sú veci, ktoré sa dajú naučiť len na púšti. Všetko je tam jasnejšie. V tichu, samote, kde je dosť času na premýšľanie, je všetko jasnejšie. Sme jednoducho nútení načúvať. Nie sú tam žiadni ľudia, ktorí by odvádzali pozornosť, žiadne rádio, televízia, hudba alebo telefón. Je to miesto, kde sme konfrontovaní so sebou.

Diablov cieľ je ale opačný ako Boží, takže nás odvádza od ticha, pokoja, premýšľania, kde sa otvárame Božiemu hlasu. Preto nás pozýva preč zo samoty, preč z púšte. Púšť prináša aj bolesť, keďže každá vonkajšia útecha je odstránená a nám sa zdá, že sa potápame. Práve v tej bolesti máme často pokušenie utiecť z púšte. Utiecť pred sebou...

Keď sme nepokojní, utekáme tak, že sa niečím zamestnáme. Buď si pustíme hudbu, alebo televízor, alebo niekomu zavoláme, len nech nie sme v tichu. Musíme niečo spraviť, aby sme ten nepokoj odstránili. Vyhýbame sa stretnutiu so sebou samým a vlastnou skutočnosťou.

Aj Ježiš bol pokúšaný, aby sa zamestnal krátkodobými vecami, rýchlymi riešeniami, namiesto toho, aby očakával na Boha. Aj napriek dlhému pobytu na púšti však Ježiš robí, čo je správne. Volí si čakať na Boha. Preto hovorí diabol Ježišovi po tom, ako sa štyridsať dní postil: „Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!“

Akoby povedal: „Či si myslíš, že Boh chce, aby si sa takto mal?“ Diabol mení pohľad z duchovného rastu na okamžitú úľavu. Diabol chce prekaziť, aby si vstúpil do blízkeho vzťahu s Bohom, v ktorom si spokojný bez ohľadu na to, či si sýty alebo hladný. Pavol o tom hovorí: „Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ (F 4,12-13)

Tesne pred tým Pavol hovorí: „Ja som sa naučil pristať na tom, čo mám.“ Diabol ale nechce, aby si bol spokojný. Chce, aby si stále myslel na pocit, že ti niečo chýba. Preto diabol chce, aby si Boha používal ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov, aby si sa vzdialil zo vzťahu púšte. Vedie tvoje srdce a myšlienky k okamihu, dostatku, ľahostajnosti a pôžitku, aby si sa stále chcel mať lepšie, mal toho viac a viac si užíval.

Čo chce diabol na púšti? Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral... (1Pt 5,8). Diabol napáda zvonku aj zvnútra.

Vonkajší útok: 

Nevieš si usporiadať myšlienky...

Viera nie je pre teba... nepodarí sa ti to... opäť zlyháš...

Vzdaj to, jednoducho si taký...

Vnútorný útok: A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla. (2Kor 11,14) 

Naozaj môžeš byť veľmi duchovný, nie ako ostatní kresťania...

Môžeš byť tým najduchovnejším človekom v cirkevnom zbore...

Diabol chce, aby si bol zaslepený vlastnými duchovnými zážitkami. Všetko nafukovanie ale pochádza od diabla. Božia cesta – to nie sú povrchné veci, ale centrum. Boh môže púšť použiť ako nástroj, aby si sa mohol dostať do centra. Pamätaj na celú cestu, ktorou ťa po púšti viedol za týchto štyridsať rokov Hospodin, tvoj Boh, aby ťa pokoril, vyskúšal a aby poznal, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať Jeho príkazy, alebo nie. Pokoril ťa a dopustil na teba hlad a sýtil ťa mannou, ktorú si nepoznal a ktorú nepoznali ani tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových. Tvoj plášť sa na tebe nezodral, ani noha ti neopuchla za týchto štyridsať rokov. Poznaj teda v srdci, že ako vychováva človek svojho syna, tak Hospodin, tvoj Boh, vychováva teba. (5M 8,2-5)

Na púšti som odhalený až na kosť. Nemám nič, čo by ma potešilo. Keď sa pozerám na niečo iné alebo túžim po niečom inom, nie je možné vidieť Božie cesty. Na púšti, keď je všetko preč, skutočne hľadám Boha a len Jeho. Púšť je Božím činom milosrdenstva voči nám.

Mám potrebu modliť sa, ako sa modlí otec, ktorý pre svojho chorého syna hľadá pomoc u Ježiša. Verím! Pomôž mojej nevere. (Mk 9,24)

Človek, ktorý sa na púšti naučí modliť túto modlitbu z celého srdca, zažije pravdu v Ježišových slovách: Kto hľadá, nájde.