Zamyslenia II. - Curt A. WestmanUkážka

Prvá láska...

Poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť... (Zj 2,2)

Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať! (Zj 2,4-5)

Keď Pán hovorí cirkevnému zboru: „Poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť...“ je to veľmi pozitívne. Dnes nie je veľa cirkevných zborov, o ktorých sa tieto slová dajú povedať. Aj napriek tomu však tomuto dobrému cirkevnému zboru jedna vec chýba: prvá láska, ktorá je taká podstatná pre Božie dieťa!

Predstav si, prvú lásku stratili uprostred svojej práce v cirkevnom zbore. Možno to bola práve práca, ktorá spôsobila, že stratili úzke spoločenstvo s Bohom. Môžeme povedať, že viac a viac pracovali pre Boha, ktorého menej a menej poznali. Aj tak ale o Ňom teoreticky vedeli veľa. Božie slovo však hovorí, že pre Božie dieťa je prirodzené mať prvú lásku u seba po celý čas. Čo je teda tá prvá láska?

Mnohí myslia na prvé pocity, angažovanosť, odvahu, oheň. Za to zaiste ďakujme Bohu. Ježiš vo svojej zvesti zboru v Efeze ale nemyslí na naše pocity, odvahu a oheň. Iní hovoria, že prvá láska to je, keď nemáme inú oporu v živote, len Ježiša. Biblia to ale nazýva spásou. Čo však hovorí Božie slovo? Keď je napísané: Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky, na aké skutky Boh myslí? Choď a verejne hlásaj Jeruzalemu: Takto vraví Hospodin: Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. (Jer 2,1-2)

Keď si kráčala za mnou v púšti. To je prvá láska! Boh pripomína Izraelu, ako Ho nasledoval a miloval v čase, keď ho vyslobodil z Egypta. Kým ho Boh nepriviedol do zasľúbenej krajiny, nasledoval Ho neobsiatou krajinou. Kráčal za Bohom aj cez púšť!

Všimni si, že tieto slová v Jeremiášovi nie sú výčitkou. Boh pripomína niečo, na čo si s radosťou spomína!

Púšť obrazne hovorí o tom, čo znamená byť sám s Bohom. Nie sám s Bohom v rajskej záhrade, ale na púšti. Nič, len ty a Boh. Ty a Boh bez publika. Boh hovorí o čase, keď si sa viac zamestnával samotným Bohom, než tým, čo pre Neho môžeš spraviť. Viac si sa zamestnával nasledovaním Pána, než si sa vyhýbal ťažkostiam a skúškam.

Boh nebol prostriedkom na dosiahnutie tvojich cieľov. Boh bol cieľom. Nič v tomto svete ti nemohlo zabrániť kráčať s Ním.

Boh túži viac po tebe, viac po tom, aby bol pri tebe blízko, než po veciach, ktoré pre Neho môžeš spraviť. Bezbožní sú ako búrlivé more, keď sa nemôže upokojiť. Jeho vody vyplavujú len kal a blato. (Iz 57,20)

Nepokoj je presným opakom prvej lásky. Intenzívne aktivity sú opakom prvej lásky. Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať! (Zj 2,4-5)

Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. (Jer 2,1-2)

Čo s týmito slovami spravíš vo svojom živote? 

Boh ťa volá do púšte, ktorá sa volá ticho!

Na miesto, kde ste ty a Ježiš sami – bez publika.

Na takejto púšti rastie láska.

Čo teda spravíš?

Ó všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte obilie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! Prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom, a svoj zárobok za to, čo nesýti? Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša! Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu pre svoju trvalú priazeň voči Dávidovi. (Iz 55,1-3)