Zamyslenia II. - Curt A. WestmanUkážka

Otvor svoju ruku...

Ak by bol niekto spomedzi tvojich bratov chudobný v niektorom z tvojich miest v tvojej krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, nezatvrdzuj svoje srdce a nezavieraj ruku pred svojím chudobným bratom, ale štedro mu otvor svoju ruku... (5M 15,7-8)

Otvorená ruka symbolizuje Boží prístup k človeku. Pavol o tom píše kresťanom v Ríme: Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? (Rim 8,32)

Abrahám mal jedného dňa priniesť svojho syna Izáka ako obeť. Dostal ale povolenie vziať si ho späť. Boh to však neurobil. Neušetril svojho vlastného Syna, ale dal Ho za nás všetkých. 

Tu máš v skutočnosti odpoveď na otázku, ako zachovať vieru a dosiahnuť cieľ. Ty, čo nevieš, ako sa držať pevne Boha, počuj: Boh ťa drží pevne a dopraje ti všetko. Viera buduje na samotnej Božej moci. Viera sa znova a znova stavia pred veci, ktoré náš rozum nevie zvládnuť. Takto sa musí viera preskúšavať, aby nemala nič iné na potešenie, len Božiu veľkú moc.

Jeden z otcov viery hovorí: „Ťažko je veriť, keď rozmýšľame nad Božím zasľúbením, že problémy nás úbohých a bezmocných ľudí budú vyriešené. Takto však používame vlastný meter na Božiu moc a múdrosť. Posudzujeme Boha podľa našich predstáv a robíme Ho malým, ako sme my bezmocní blázni. Toto je obyčajný výsmech Bohu!“

Priateľ, v čase skúšok a núdze sa Pán o teba sám postará. On dodrží svoje sľuby. Tak sa k nim pridaj a povedz: „Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?“

Takéto je Božie srdce a rozmýšľanie v skratke.

Otvorená ruka tiež hovorí, akým spôsobom Boh chce, aby sa Jeho ľud postaral o iných okolo seba, keď sú v núdzi a ťažkostiach. Ak by bol niekto spomedzi tvojich bratov chudobný v niektorom z tvojich miest v tvojej krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, nezatvrdzuj svoje srdce a nezavieraj ruku pred svojím chudobným bratom, ale štedro mu otvor svoju ruku...

Kvôli padnutej, hriešnej prirodzenosti človeka boli takéto napomenutia veľmi dôležité. Podobné slová jednoznačne hovorili, aká je v konkrétnej záležitosti Božia vôľa. Nepotrebujeme žiaden „výklad“. Nie je tu priestor pre výhovorky.

Túto zvesť pochopí aj najjednoduchší človek: Otvor svoju ruku...

Príkaz otvoriť svoju ruku nesmeruje v prvom rade k našim zdrojom, možnostiam alebo šikovnosti. Hovorí o našom postoji k blížnym. O vôli slúžiť v láske iným. Je pravdou, že nikto nedokáže spraviť všetko, ale každý môže spraviť niečo... Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovať) telu, ale v láske slúžte si vospolok. (G 5,13)

Nikto nie je tak slobodný ako Božie oslobodené dieťa. Koho Syn oslobodil, ten je skutočne slobodný. Zároveň je potrebné povedať, že sloboda má aj svoje hranice. Boh, ktorý ťa stvoril, vie najlepšie, čo ti pomôže rásť v milosti a poznaní. Vo svojej láske nastavil hranice. Žiaľ, nie vždy sme si vedomí, kadiaľ tie hranice idú. Zamestnávame sa skôr vlastnými záujmami, túžbami a tým, čo sami chceme.

Boh to vie. Vie, že sa to musíme učiť a cvičiť sa v tom. Myslieť na iných v rovnakej miere ako na seba. Tak sa cvičme v otváraní ruky všetkému, čo je okolo nás a tým, ktorých nám Boh do cesty posiela.

Otvor svoju ruku...

Bohu je jednoduchšie vložiť svoje dary a požehnanie do otvorenej ruky, a nie zavretej. 

Otvor svoju ruku...