Ako smútiť s nádejou po potrate a strate od Adriely BookerUkážka

Šiesty deň

Dych vyrážajúci prísľub

Písmo: Matúš 1,23

S manželom sme dcéru, ktorú som potratila, pomenovali Scarlett Grace. Scarlett bola pre bolesť, utrpenie, vyliaty život zmiešaný s nádejou na vzkriesenie. Grace bola pre možnosť a cieľ - úchvatnú istotu, že Boha môžeme nájsť v našom utrpení. Božím prísľubom pre nás nie je to, že sa zlé veci nebudú diať, ale to, že je s nami cez to všetko - Emmanuel, Boh s nami.

Začali sme si to uvedomovať.

Bolesť, ktorú sme prežívali po strate Scarlett, odhalila diery v našej teológii - predovšetkým to, že sme nemali teológiu utrpenia. Prichádzali sme však k hlbšiemu pochopeniu, že keď utrpenie príde do nášho stále rozbitého sveta - akože sa to stane -, možno ho nájsť aj tam.

Teoreticky sme to chápali, ale naša zmätenosť tvárou v tvár bezodnej bolesti potvrdzovala náš nedostatok praxe. Jednoducho povedané, nežili sme to, čomu sme verili, pretože sme na to nikdy nemali príležitosť.

Hoci sme si boli istí, že Boh nie je zdrojom nášho utrpenia, Ryan a ja sme sa len začínali učiť, že to, čo nepriateľ našich duší použil proti nám, môže byť premenené Božou vykupiteľskou rukou. Tento zázračne pôsobiaci Boh bol v procese pretvárania našej strašnej straty na pozvanie k väčšiemu životu. Ešte sme to nedokázali rozoznať, ale Boh sa tam vznášal a pripravoval sa vytvoriť niečo nové, ako to robí vždy, keď všetko, čo vidíme, je temné, beztvaré a prázdne.

Scarlett nás brala hlbšie. Ale aby sme sa tam dostali, museli sme byť ochotní odzbrojiť svoj inštinkt rozptýliť, otupiť alebo prekonať bolesť. Museli sme odolať nutkaniu odvrátiť náš smútok alebo bojovať s našou zlomenosťou. Museli sme odmietnuť nutkanie vymyslieť, ako by sa to dalo prepísať na úspešný príbeh. Museli sme vstúpiť takí, akí sme.

Podoba neba spočíva v tom, že sa rodí na nízkych miestach. Zjavuje sa, keď Ježišovi dovolíme vstúpiť do života tých, ktorí vedia, že ho potrebujú: žena pristihnutá pri cudzoložstve, horkokrvný krikľúň, terorista, zlodej, zúfalý muž a jeho syn, chorý vyvrheľ... matka hľadiaca na prázdnu obrazovku ultrazvuku. Nebo nie je len cieľom, je to Boží Duch, ktorý píše príbeh vykúpenia tu a teraz.

V čom tvoja strata mení tvoj pohľad na Boha? Bola si schopná vnímať Božiu prítomnosť („Boh s nami“) aj počas utrpenia - prečo alebo prečo nie?