Získať aplikáciuAko smútiť s nádejou po potrate a strate od Adriely BookerUkážka
Piaty deň
Pozvánka k náreku
Písmo : Žalm 130,1-2
Nič, čo som zažila, vo mne nevyvolalo takú zúfalú túžbu po nádeji na príchod kráľovstva, ako keď som sa zvíjala na záchode a z môjho lona krvácal život. Nikdy som netušila, že dokážem tak veľmi plakať. Alebo tak veľmi dúfať.
Keď som oplakávala stratu svojich detí, musela som sa naučiť pieseň náreku. Nárek je jazyk smútku podfarbený nádejou na vyslobodenie. Bol pre mňa nový, trápny a neznámy. Vyrastala som spievajúc o tom, aký je Boh úžasný, ako po ňom moja duša túži a ako Ježiš žiari, ale dať hlas úzkosti a zlomenosti - to som sa musela naučiť v tme, s roztvorenými rukami, potkýnajúc sa cestou vpred.
Nárek je viac než len smútok; nárek uznáva nespravodlivosť, ktorá sa mieša do našej bolesti. Takmer polovica žalmov je venovaná náreku - tak spoločenskému, ako aj osobnému - a napriek tomu v našich úhľadných nedeľných kostolných spevníkoch takmer chýba. Oveľa pohodlnejšie sa nám oslavuje Ježišovo víťazstvo, než aby sme si udržiavali priestor pre dôvod, prečo ho vôbec potrebujeme. A tak, keď utrpenie príde ako demolačná guľa do nášho útulného status quo - ako sa to stáva -, sme zaslepení.
Nárek nás pozýva do hraničného priestoru. Slovo liminálny, hraničný sa spája s myšlienkou prahu - priestoru medzi tým, čo bolo, a tým, čo bude. Znamená to posun vpred k niečomu novému, ale nie bez toho, aby sme sa najprv premenili tým, čo je medzi tým. Liminálne priestory sú dezorientujúce, pretože sú.
Uprostred smútku sa ti môže zdať, že tvoj starý svet sa rozpadá a ty ešte nemáš záblesky toho nového. Možno pocítiš pohyby smerom k novému druhu viery, keď si uvedomíš, že Božia dobrota nezávisí od tvojich okolností ani od meradiel, ktoré máš tendenciu používať, keď je život pohodlný. (Neviem ako ty, ale ja sa niekedy previním tým, že sa teším z priaznivých okolností a vyhlasujem: „Nie je Boh dobrý?!“, pričom zabúdam ohlasovať jeho dobrotu, keď sa život vyvíja spôsobom, ktorý bolí.)
Je to ako naučiť sa otvárať oči pod vodou: aj keď vieš, že je to možné, spočiatku ti to pripadá nemotorné, desivé a ťažkopádne. Čím viac však trénuješ, tým je to prirodzenejšie a slobodnejšie. Doširoka otvorené oči pre Božiu dobrotu - dokonca aj uprostred straty - menia aj pohľad na všetko ostatné.
Ako by dnes vyzeral nárek v tvojom živote? Zažila si tento hraničný priestor náreku, akoby si sa nachádzala medzi životom, aký si poznala, a životom, aký bude? (Vysvetli to.)
Písmo
O tomto pláne
Toto zamyslenie je pozvaním cítiť, zápasiť, byť úplne bdelou vo svojom utrpení po potrate alebo inej strate. Je to tiež pozvanie, aby sa o teba starali, pochopili ťa a aby si počula od inej ženy, že bolesť sa zlepšuje, aj keď túžime po dni, keď sa naše slzy zotrú a bolesť už nebude. Nech si kdekoľvek na svojej ceste smútku po strate dieťaťa - alebo akejkoľvek osobnej bolesti srdca či utrpenia - modlím sa, aby tieto slová boli vstupnou bránou pre Božiu milosť. Ponorme sa spolu do hĺbky.
More
