Ako smútiť s nádejou po potrate a strate od Adriely BookerUkážka

Tretí deň

Veniec namiesto popola

Písmo: Izaiáš 61,3

Keď smútiš, uvedomíš si, že niektoré dni máš silu ponoriť sa hlboko do Ježiša – a On ťa tam stretne. Iné dni sa ti sotva podarí posunúť Jeho smerom – a aj tam sa s tebou stretne. Božia milosť je dosť veľká v oboch prípadoch. 

Ježiš nie je závislý na našej sile, vytrvalosti, presnosti alebo duchovných svaloch. Stačí naša najmenšia túžba, naše najmenšie áno a On si nás pritiahne k Sebe. Naša slabosť uvoľňuje jeho silu. Jeho sila sa prejavuje v našej závislosti. Ľudia majú pozoruhodnú schopnosť prekonávať ťažkosti, keď využívajú svoju vnútornú silu, ale keď zdroj tvojej vnútornej sily pochádza z niečoho – z Niekoho – väčšieho ako ty, rezervoár je oveľa väčší, než by si si trúfala predstaviť. 

Utrpenie si nevyberá slabých ani silných, a ani veriacich či neveriacich. Vyberá si človeka. Keď ťa zachytia vlny, ktoré sú silnejšie než tvoja schopnosť udržať sa nad hladinou, musíš nechať svoje srdce, aby cítilo bolesť až úplne na dno, takže keď sa tam dostaneš, uvidíš, že si stále nažive. Stále je nádej. Je to práve tam, na dne, kde sa môžeme začať uzdravovať a postupne sa vracať späť na hladinu. Ľudské srdce je krehké, to áno, ale je oveľa odolnejšie, ako si myslíme.

Hlbina nie je našim nepriateľom, ani vec, ktorej treba vzdorovať. Priťahuje však našu pozornosť. Bez ohľadu na to, akú má formu, utrpenie vždy priťahuje našu pozornosť. Nezmierni ho ani porovnanie s väčším či menším utrpením, ba ani to, ako ho vnímame. Tvoja bolesť je tvojou bolesťou a zaslúži si dôstojné uznanie, pretože vtedy začína uzdravovanie. 

Pomenovanie nášho utrpenia neznamená, že nás bude definovať. Znamená to skôr čestné uznanie našej potreby v Ježišovej prítomnosti. Naša pokora nás oslobodzuje, aby sme prijali Jeho milosť. Je to Jeho veniec za náš popol – veľká výmena, Božia odpoveď na našu bolesť. 

Naše súčasné utrpenie je najlepšou pripomienkou toho, že život nám dáva viac, ako dokážeme zvládnuť, a práve preto potrebujeme Ježiša. 

Pocítila si niekedy tú silu „hlboko sa ponoriť“? (Prečo alebo prečo nie?) Ako tvoj smútok ovplyvnil tvoj vzťah s Bohom?