Ako smútiť s nádejou po potrate a strate od Adriely BookerUkážka

Druhý deň

Nespútanosť smútku

Písmo: Žalm 69,1-4

Pamätám si na dni, keď som chcela zaliezť do jaskyne, nájsť si miesto, kde sa v tichu schúlim a nikdy viac sa nezobudím. Nebolo to tak, že by som naozaj chcela zomrieť, len som nevedela, ako žiť pod ťarchou môjho smútku a zrútených očakávaní.

Z ničoho nič ma smútok zasiahne ako vlna horúčavy, tlačí na moju hruď a ja som v zúfalstve chcela strhnúť zo seba vrstvy odevu, aby som mohla nájsť akú-takú úľavu. Ale aj keď som prežívala intenzívnu osamelosť, pamätám si, že som v niektorých tých temných hodinách cítila sladkosť Božej prítomnosti. Niečo mi hovorilo, že Jeho tichosť neznamenala opustenosť – bola to spoločnosť. 

To neznamená, že som vždy cítila Jeho prítomnosť alebo že som netúžila po niečom hmatateľnejšom – po dotyku alebo slove. (Billboard s blikajúcimi neónovými svetlami a kulisou dvojitej dúhy by bol pekný.) Ale aj keď som mala pocit, že tápam v tme, nejako som vedela, že existuje Boh, ktorý pozná bolesť a zostáva so mnou v tej mojej. 

Možno to vôbec nie je tvoja skúsenosť. Možno si kladieš otázku, ako si tvoja duša niekedy oddýchne po tom, čo ti pripadá ako nekonečný smútok alebo viera, ktorá sa nikdy celkom neobnovila. Možno sa ti zdá, že Boh je neprítomný alebo tichý. Alebo možno slová – „bez tlkotu srdca“ – boli pred tebou práve vyslovené a ty hľadáš záchranné lano. Možno si kladieš otázku, či sa ešte niekedy budeš cítiť blízko Boha, alebo či sa vôbec oplatí držať sa svojej viery, kým čakáš. Možno len chceš vedieť, že nie si sama. 

Priala by som si, aby som ti mohla povedať, že Ježiša budeš „cítiť“ blízko vtedy, keď ho budeš najviac potrebovať, ale nemôžem. Kto som ja, aby som predpokladala, že sa moja skúsenosť premietne do tvojej? Nebudem nič predpokladať. A toto, priateľka, je pravda o smútku: je nespútaný. Smútok nejde podľa plánu. Nesleduje žiadny vývojový diagram. Nezaškrtáva políčka, nebude zahrnutý v žiadnej aplikácii so zoznamom obľúbených položiek a určite nezostane v kalendári. 

Smútok je divoký ako more, ale nemusí nás zničiť. Nemôžeme ho zdolať, ale môžeme ním preplávať a môžeme v ňom nájsť aj Ježiša. 

V čom bol smútok v tvojom živote v poslednom čase skôr divoký ako krotký?