NOVÝ ŽIVOT na ruináchUkážka

Čítanie: Nehemiáš 13, 1-3; Numeri 22, 1-14, Rút 1, 16-17; 2. Timotejovi 3, 16-17

SOAP: 2. Timotejovi 3, 16-17

Hospodin si vybral Izrael ako svoj ľud. Vyviedol ich z otroctva a previedol ich cez púšť až do zasľúbenej krajiny. Mali ostať Jeho ľudom, a preto mali zakázané uzatvárať manželstvá s okolitými národmi, hlave s Ammónčanmi a Moábčanmi. Tieto dva národy útočili na Izrael, keď prechádzal púšťou a Moábčania si dokonca najali Bileáma, aby ich preklial.

Dôvodom, prečo sa mal izraelský ľud strániť okolitých národov bolo, že Boh vedel, ako ľahko sa nechá Jeho ľud zviesť a upadnúť do modlárstva. Avšak, ak sa nejaký Moábčan alebo Ammónčan odvrátil od pohanstva a rozhodol sa nasledovať Hospodina celým svojím srdcom, bol medzi Izraelitmi vítaný. Jedným z takých prípadov je aj Rút, ktorá sa vzdala náboženstva svojho ľudu a rozhodla sa nasledovať Noéminho Boha. Rút sa stala súčasťou rodokmeňa jedného z najväčších izraelských kráľov a vďaka jej oddanosti si ju Boží ľud veľmi vážil.

Nebolo to prvýkrát, čo sa Židia museli kajať z tohto konkrétneho hriechu. Už v minulosti uzatvárali zmiešané manželstvá a skĺzali k modlárstvu (Neh 9, 2 a 10, 28). Udalosti v trinástej kapitole sa stali o tridsať rokov neskôr, z čoho vidíme, že aj ďalšia generácia Izraelitov opäť skĺzla k neposlušnosti.

Napriek tomu bol Boh zhovievavý a Jeho slová nevyšli nazmar. Keď si Izraeliti prečítali, čo je napísané vo Svätom písme o zmiešaných manželstvách, kajali sa a odvrátili sa od svojho hriechu. Aj keď neskôr znovu zhrešili, Boh k nim bol milostivý. Jeho slovo bolo účinné a viedlo ľudí k pokániu. To isté platí aj pre nás. Aj keď sa vydáme hriešnymi cestami, Boh je s nami zhovievavý a trpezlivý. Svojím slovom nás volá k pokániu. Rovnako ako Židia, aj my sa môžeme kajať a vrátiť sa k Nemu, nehľadiac na naše predošlé skutky.