Numeri 22:1-14

Izraeliti šli ďalej a utáborili sa na moábskych stepiach v Zajordánsku naproti Jerichu. Balák, syn Cippóra, videl všetko, čo urobil Izrael Amorejčanom. Moábčania sa veľmi zľakli ľudu, lebo ho bolo mnoho; priam sa zhrozili Izraelitov. Moábčania nato povedali midjánskym starším: „Tento dav teraz spustoší všetko, čo je okolo nás, ako vôl spása poľnú zeleň.“ V tom čase bol moábskym kráľom Balák, syn Cippóra, ktorý vyslal poslov k Bileámovi, synovi Beóra, do Petóru, čo leží oproti Veľrieke, do jeho vlastnej krajiny, aby ho privolal. Odkázal mu: „Z Egypta vyšiel ľud, pokryl povrch zeme a usadzuje sa oproti mne. Poď teda a pre mňa prekľaj tento ľud, lebo je mocnejší než ja. Azda ho potom porazím a vyženiem z krajiny. Viem totiž, že koho požehnáš, bude požehnaný, a koho prekľaješ, bude prekliaty.“ Moábski a midjánski starší sa vybrali na cestu a vzali so sebou odmenu za veštbu. Keď prišli k Bileámovi, oznámili mu Balákovo želanie. On im povedal: „Dnes prenocujte tu, potom vám odpoviem podľa toho, čo mi oznámi Hospodin.“ Moábske kniežatá zostali u Bileáma. Boh prišiel k Bileámovi a spýtal sa ho: „Kto sú tí muži u teba?“ Bileám odpovedal Bohu: „Moábsky kráľ Balák, syn Cippóra, mi ich poslal s odkazom: ‚Z Egypta vyšiel ľud a pokryl povrch zeme. Poď teda, prekľaj mi ho! Azda ho v boji premôžem a vyženiem.‘“ Boh však povedal Bileámovi: „Nechoď s nimi, nepreklínaj tento ľud, lebo je požehnaný!“ Keď Bileám ráno vstal, povedal Balákovým kniežatám: „Choďte do svojej krajiny, lebo Hospodin mi zakázal ísť s vami.“ Moábske kniežatá vstali, prišli k Balákovi a oznámili mu: „Bileám sa zdráhal ísť s nami.“