NOVÝ ŽIVOT na ruináchUkážka

Čítanie: Nehemiáš 13, 23 – 29; Efezanom 6, 10 – 18

SOAP: Efezanom 6, 11 – 12

Dnešný text vyzerá povedome, však? Už štvrtýkrát totiž čítame o tom, že Izraeliti uzatvárali manželstvá s cudzinkami. Nehemiáš už kvôli tomu napomínal ľud a vysvetlil následky modlárstva. Avšak tento hriech bol všadeprítomný a neustále sa opakoval. Bolo potrebné sa ním neustále zaoberať a Nehemiášova ráznosť bola opodstatnená.

Tentokrát išlo o to, že vnuk veľkňaza (človeka, ktorý vstupoval do Svätyne svätých, kde prebývala Božia prítomnosť) sa oženil s dcérou Sanballata. Duchovný vodca izraelského národa nezakročil, aby zabránil vnukovi v sobáši s dcérou úhlavného nepriateľa Židov, muža, ktorý sa znovu a znovu pokúšal zastaviť stavbu jeruzalemských hradieb a zdiskreditovať Nehemiáša. Nečudo, že Nehemiáš pokarhal ľud tak tvrdo.

Pri pohľade na tieto udalosti je ľahké si namýšľať, že nám sa nič také nestane. Hriech sa zakráda pomaly. Náš nepriateľ je ľstivý ako Sanballat, neprestajne sa snaží preniknúť do našich sŕdc a životov, až kým sa mu nepodarí nájsť vec, ktorá nás znovu a znovu dovedie k hriechu. Keď rozpoznáme hriech vo svojom živote alebo v životoch našich súrodencov v Kristovi, musíme reagovať rázne a rýchlo veci napraviť, tak ako to urobil Nehemiáš.

V boji proti hriechu a proti nepriateľovi nie sme sami. Boh nám dal svoje slovo a ostatných veriacich, aby nám pomohli vytrvať vo viere. Musíme sa pripraviť, stáť pevne a pripomínať si navzájom, že žijeme v boji a máme byť pripravení bojovať. Musíme brať svoj hriech vážne a žiadať Boha, aby nám ho pomohol premôcť. On nám pomôže. A keď zlyháme, máme milujúceho, milostivého a súcitného Boha, ktorý je pomalý k hnevu a s naším hriechom sa vysporiadal tak, že nechal svojho Syna ísť zomrieť miesto nás. A tak kým bojujeme s hriechom tu na zemi, môžeme spočívať v pravde, že Kristus už dávno vyhral boj a po smrti nás – už dokonalých – čaká večnosť s Ním.