Všetko o nebi - SmútokUkážka

Smrť jedného z Ježišových najbližších priateľov, Lazára, je vlastne najkratším veršom v Biblii. „Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený sa pýtal: „Kde ste ho položili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ Ježiš zaplakal. Tu povedali Židia: „Hľa, ako ho mal rád!““ (Ján 11,35-37)

Ježiš stratil vlastného otca niekedy po 12. roku života, kedy presne, to nevieme. Pri všetkých pozitívnych výrokoch, ktoré sme uviedli, Ježiš nezľahčuje bolesť zo smútku. Nezahmlieva ju, dokáže sa o ňu dôverne podeliť. A v tomto krátkom príbehu s najkratším veršom v Biblii ho nám to dochádza. Ježiš rozumie smútku. On viac ako ktokoľvek iný vie, že smrť je porazená, no stále zanecháva vdovy, siroty a smútiacich rodičov. Na kríži dochádza k pozoruhodnej výmene, keď to pripravuje a hovorí Márii: „Hľa, tvoj syn!“ a Jánovi: „Hľa, tvoja matka!“ Nech už sa chystalo čokoľvek iné, Ježiš chápal dôležitosť blízkej, dôveryhodnej podpory v čase smútku.

Ak by si sa opýtal kohokoľvek, kto smúti po smrti milovanej osoby, jednou z vecí, ktorú pociťuje, je, že smúti sám, že mu nikto nerozumie. Na ľudskej úrovni je to často pravda, ale oslobodzujúcou pravdou je, že v našej najhlbšej bolesti, v tých neprestajne presakujúcich slzách alebo v tsunami smútku tam Ježiš bol a rozumie tomu.

Smútok a láska sa prelínajú. Náš smútok je taký intenzívny len vďaka tomu, aká intenzívna bola láska. Jeden z Jacobových priateľov mu povedal, že by mu bolo lepšie, keby mal otca, ktorý ho bil a nikdy ho nemiloval, ale jeho otec bol taký úžasný, taký milujúci a taký kreatívny v spomienkach, že mu bude šialene chýbať.

Smútok a žiaľ sa dajú očakávať a vlastne sú vítané. Naozaj? Áno, ak má Ježiš uzdravovať ľudí so zlomeným srdcom, očakávaj slzy. Ak má uzdraviť zdrvených v duchu, očakávaj slzy. Slzy môžu byť buď symptómom alebo znakom smútku bez nádeje, alebo môžu odrážať skutočnú, hlbokú, dokonca nepredstaviteľnú stratu, a predsa s nádejou a istotou o cieli našej milovanej osoby i s istotou nášho vlastného uzdravenia.