Keď viera zlyhá: 10 dní hľadania Boha v tieni pochybnostíUkážka

Príbeh Jakuba zápasiaceho s Bohom je krásnym zobrazením toho, ako vyzerá hlboká viera. Hlboká viera je intímne, húževnaté, celoživotné, krvopotné, niekedy trápne a vždy skutočné stretnutie s Bohom. Viera nie je choreografický scenár; je to zápasnícka podložka. Znamená to vziať všetky svoje strachy, hriechy, neistoty a pochybnosti a postaviť sa Bohu. A áno, pravdepodobne budeš doudieraný a stratíš to, čo si si nahonobil. Ale je lepšie byť pred Bohom autentickým chaosom ako falošným náboženským človekom.

Viera znamená ísť do toho naplno.

Ak chceš hlbokú vieru, nielen vieru svojich rodičov, priateľov alebo cirkvi, ale vieru, ktorá ťa zmení a oživí, potom niet inej cesty... V Galaťanom 6:16 Pavol hovorí, že sme „Boží Izrael“. Inými slovami, pretože naše duchovné dedičstvo je plné ľudí, ktorí zápasili s Bohom, potom sme aj my povolaní byť zápasníkmi.

Jediný spôsob, ako sa Jakub v nás môže stať Izraelom, jediný spôsob, ako môže rásť naša viera, je, ak všetko, čím sme, prinesieme Bohu. Všetko. A to zahŕňa aj naše pochybnosti. Najmä naše pochybnosti...

Viera dozrieva, keď prechádza od bezpečných a predvídateľných miest do temných miest plných pochybností. Viera odmieta zredukovať tvoje sny na veľkosť tvojich strachov. Viera sa pred otázkami neskrýva, ale vášnivo s nimi bojuje...

Písmo nie je príbehom ľudí, ktorí lenivo tolerovali pochybnosti; je o ľuďoch, ktorí nemilosrdne bojovali so svojimi pochybnosťami. Horeli pre niečo viac, než len pre bežnú, prázdnu, dvojrozmernú vieru. Sokrates povedal: „Nepreskúmaný život nestojí za to žiť.“ Autori a hrdinovia Biblie trvali na tom, že nepreskúmaná viera nestojí za to veriť.

A tak, kapitolu za kapitolou, verš za veršom, smelo, vášnivo a trúfalo zápasili so svojím Bohom. Ich zodrané hlasy kričali: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš!" Vedeli, že to bude ťažké a trýznivé, ale stálo to za každú sekundu.