Abrahám: Otec viery

Autor: Danny Saavedra

„A ak ste Kristovi, ste Abrahámovo potomstvo a podľa prisľúbenia dedičia.“ — Galaťanom 3,29 (SEB)

Ako sme včera videli, Boh stvoril dokonalý vesmír. Šiesty deň stvoril deti na svoj obraz a podobu, korunovačný klenot svojho stvorenia. Potom sa situácia veľmi zhoršila, keď sa Adam a Eva vzbúrili proti Bohu a priviedli na svet hriech a smrť. Ale to nebol koniec príbehu. Boh mal plán. Vidíš, s príchodom smrti dal náš úžasný a milosrdný Boh tiež zasľúbenie života.

V Genezis 3 Boh vysvetlil, ako to bude: Ženy zažijú bolesť a pôrod, aby priviedli na svet nový život... ale nový život by prišiel. A tento nový život jedného dňa prinesie Semeno, ktoré rozdrví hlavu bezbožného hada (Genezis 3,15). Pokiaľ ide o toto odhalenie, John Gill napísal: „Mesiáš, vynikajúce semeno ženy, (by) rozdrvil hlavu starého hada, diabla, teda ho zničil... prelomil a zmiatol všetky jeho plány a zničil všetky jeho diela, rozdrvil celú jeho ríšu, zbavil ho autority a suverenity, najmä jeho moci nad smrťou, a jeho tyranie nad telom a dušou ľudí; všetko toto urobil Kristus, keď sa vtelil.“

Dnes preskúmame muža viery, prostredníctvom ktorého sa Boh rozhodol priniesť zasľúbené Semeno. Volal sa Abrahám, známy tiež ako otec viery. Práve teraz sa možno pýtaš: „Prečo si Boh vybral Abraháma?“ „Čo na ňom bolo také zvláštne?“

Prvýkrát nám predstavuje Abraháma, potomka Šémovho, Genezis 12. Tu mu Boh dáva pokyn, aby sa pobalil, opustil domov a všetky svoje potešenia, vykorenil sa zo svojej rodiny a odišiel do cudzej zeme. Je zaujímavé, že Abrahámovi ani nebolo oznámené, o ktorú zem ide. Boh mu len povedal, „Odíď do krajiny, ktorú ti ukážem!“ (Genezis 12,1 SEB) Ale spolu s týmto kolosálnym povolaním prichádza prísľub: „Urobím z teba veľký národ... V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“ (Genezis 12,2–3 SEB) A práve v tomto momente vidíme dôvod, prečo si ho Boh vyvolil.

Nie preto, že by bol Abrahám výnimočný, talentovaný alebo spravodlivý. Boh si vybral Abraháma, lebo vedel, že Abrahám Ho bude poslúchať. John McArthur napísal: „Hneď, ako pochopil, čo Boh hovorí, začal sa baliť. Bola to okamžitá poslušnosť. Môže trvať niekoľko dní alebo dokonca týždňov, či mesiacov, kým sa príprava na cestu uskutoční, ale v mysli bol už na ceste. Odvtedy sa všetko, čo robil, točilo okolo Božieho volania.“

Jakubov 2,23 (SEB, zvýraznenie pridané) nám hovorí, „„Abrahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.“ A bol nazvaný Božím priateľom.“ 75-ročný Abrahám odpovedal na Božie volanie a vydal sa preč od svojej rodiny. Zaujímavou vecou Božieho zasľúbenia, že z neho urobí veľký národ a požehná celý svet prostredníctvom jeho potomka, bolo, že Abrahám a jeho manželka Sára potomkov nemali. Ako by mohol vzísť národ z bezdetného starého muža a jeho manželky? Abrahám uvažoval o tej istej veci! Boh teda zjavil svoj plán a povedal Abrahámovi, že bude mať dieťa a že jeho potomkovia nakoniec prevýšia počet hviezd! A hádaj čo? Napriek nepravdepodobnosti, napriek logike a okolnostiam, Abrahám veril Bohu!

Príbeh Abraháma nás učí našej úlohe v Božom pláne spásy. Nie je to práca, ale viera a uctievanie. V Genezis 12 Abrahám prijal zasľúbenie s vierou a hneď na to postavil oltár — miesto konania bohoslužby. Prečo? Pretože veľmi jasne pochopil, že ani jeho pravé postavenie pred Bohom, ani sľuby, ktoré mu dal Boh, neboli závislé od toho, kým je alebo čo urobil, ale od Božej vernosti.

Počas dnešného dňa maj na pamäti, že existuje sila v uctievaní Boha za všetko, čím Je, a za silu, ktorú ti dáva. Ako vidíme na Abrahámovi, nejde o to, čo môžeme urobiť, ale o to, čo Boh urobil. Preto ver v Jeho zasľúbenia a uctievaj Ho, pretože „Lebo vierou ste všetci Božími synmi v Kristovi Ježišovi. Veď všetci, čo ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli.... A ak ste Kristovi, ste Abrahámovo potomstvo a podľa prisľúbenia dedičia.“ (Galaťanom 3,26–27, 29 SEB).