Aké krásne meno

Autor: Danny Saavedra

„Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje.“ — Ján 1,1–3 (SEB)

Čo je prvá vec, ktorú sa o niekom dozvieš, keď sa s nim zoznámiš? Meno! Prečo? Pretože mená nám pomáhajú zapamätať si ľudí, identifikovať ich, vedieť, s kým komunikujeme alebo koho spomíname.

V minulosti mená niečo znamenali. Zdá sa, že v súčasnosti mnohí ľudia pomenúvajú svoje deti podľa toho, či si o mene myslia, že je pekné alebo "cool" alebo populárne, a zriedka sa pozerajú hlbšie na pôvod a etymológiu mena alebo jeho kultúrny význam a dedičstvo. V staroveku boli mená uvádzané z osobitných dôvodov. Izák („smejúci sa“) bol pomenovaný kvôli smiechu Abraháma a Sáry, keď im Boh povedal, že v starobe budú mať syna. Jakub („chopí sa päty“) dostal meno, pretože pri narodení „rukou sa držal Ezávovej päty“ (Genezis 25,26 SEB).

Mená v Biblii boli skutočne významné, pretože nám často hovorili niečo o osobe. To platí najmä o Bohu, ktorého mnohé mená sú nanajvýš dôležité. Od El Shaddai po Jehovah-Raah, každé meno Boha v Biblii o Ňom niečo odhaľuje. Zo všetkých mien daných Bohu v Biblii je najzaujímavejšie a najunikátnejšie to, ktoré mu bolo pripísané v Jánovi 1,1 (SEB, zvýraznenie pridané): „Na počiatku bolo Slovo..."

Grécke slovo, ktoré tu vidíme pre slovo Svet, je logos. Koncept logos je veľmi silná, komplexná a krásna idea. Najjednoduchší spôsob, ako vysvetliť grécku filozofiu, je, že logos je dôvodom alebo nevysloveným odôvodnením niečoho. Pojem v podstate opisuje súbor vecí, ktoré sú spojené do myslenia a vyjadrené slovami. Považuje sa za univerzálny dôvod obsiahnutý vo všetkých veciach; záväzné zákony, ktoré zachovávajú všetko, čo existuje.

V hebrejskej kultúre sa táto idea týka dynamickej sily Božej vôle. Často používajú pojem memra — slovo odvodené z aramejského slova pre „hovoriť “ — na opis Božej tvorivej činnosti a bytia.

Toto porozumenie pojmu, ako aj terminológia použitá v Jánovi 1,1, nás privádza späť k okamihu stvorenia, ktorý sa nachádza v Genezis 1. Tam vidíme, že Boh hovorí a následne vzniká všetko vo vesmíre. Hebrejom 11,3 (SEB, zvýraznenie pridané) to ďalej vysvetľuje a hovorí: „Vo viere chápeme, že Božie slovo stvárnilo svet tak, že z neviditeľného povstalo viditeľné.“

Takže v Jánovi 1,1 (SSV), keď sa hovorí: „Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh,“ nám apoštol hovorí, že Ježiš Kristus, Boží Syn, je živým stelesnením Božieho slova. On je Boh v tele, obraz (eikón: najvyššie vyjadrenie, odraz a reprezentácia; zrkadlový obraz) neviditeľného Boha (Kolosanom 1,15); Ten, ktorý ohlasoval vôľu Pána, od začiatku (Genezis 1,1–2; Žalmy 33,9; Hebrejom 11,3). On je charakterom, srdcom, vôľou a mysľou Boha Otca zjaveného svetu. Ako verili Gréci, je univerzálnym rozumom obsiahnutým vo všetkých veciach (Ján 1,3); záväzné zákony, ktoré zachovávajú všetko, čo existuje (Kolosanom 1,15–17).

A hádaj čo? Ján 1,14 (SEB) hovorí, že Slovo, Ten, ktorý drží vesmír pohromade a skrze ktorého vzniklo celé stvorenie, „sa stalo telom a prebýval medzi nami.“ Toto je to, o čom sú celé Vianoce. Boh sa stal človekom! Miluje nás tak veľmi, že opustil nebo, aby nám ponúkol spôsob, ako možno vstúpiť do neba a stráviť s ním večnosť! Preto v Matúšovi 1,23 (SEB) vidíme anjela ohlasovať Jozefovi: „Dajú mu meno Emanuel“ (čo znamená „Boh s nami“). Syn Boží bol poslaný, aby zjavil myšlienky a srdce svojho Otca — Jeho Slovo — svetu... a aby nás zachránil. Preto anjel prikazuje Jozefovi, aby dieťa nazval Ježiš (Yeshua: Boh je spása) „lebo on zachráni svoj ľud z jeho hriechov“ (Matúš 1,21 SEB).

Ako sa chystáme na oslavu Vianoc, ktoré budú o niekoľko dní, nezabúdajme, že Emanuel, náš vzácny Ježiš, večné Slovo, náš Kráľ a Spasiteľ, prišiel na zem, aby sme mohli hlboko spoznať Boha a dôverne prežiť Jeho prítomnosť, a tak mohli byť spasení. Prišiel slobodne dať nám „moc stať sa Božími deťmi“ (Ján 1,12 SEB). Zajtra zistíme, prečo Boh musel prísť...