Denné zamyslenia o vďakyvzdávaní od Paula TrippaUkážka

Hneď, ako som si spísal charakterové prvky pravej lásky, t.j. "úprimná, pokorná, radostná a vytrvalá," sa moje srdce naplnilo smútkom z usvedčenia. Pomyslel som si: "Moja láska často nie je úprimná." Nie, nemyslím úprimná ako v kontraste s falošnou. Nemyslím tým pokryteckú lásku typu "Budem sa tváriť, že ťa mám rád, aj keď ťa nemám rád." Úprimný v tomto význame znamená "rovný" či "priamy", ako keď sa strelec uistí, že vytiahne rovný šíp z tulca. Chce úplne rovný šíp, aby nezmenil smer, keď ho vystrelí. Úprimný tu znamená stály, spoľahlivý a nie náchylný k zmene do nemilujúceho smeru. Bohužiaľ, nestálosť je v mojej láske stále prítomná. Keď so mnou niekto nesúhlasí, keď mi niekto prekazí môj plán, keď musím neočakávane čakať, alebo keď niekto dostane to, čo si myslím, že si zaslúžim ja. Vtedy som v pokušení reagovať menej milujúcim spôsobom.

Druhé slovo, pokorná, vysvetľuje, prečo reagujem tak, ako reagujem. Stále mi chýba pokora. Stále mám tendenciu nechať môj život točiť sa len okolo mojich plánov, mojich citov, mojich túžob a mojich očakávaní. Stále som pokúšaný ohodnotiť to "dobré" môjho dňa tým, či to potešilo mňa, než aby som hodnotil, či som ja potešil Boha a či som bol milujúci k ostatným. Stále som pokúšaný žiť, ako keby som ja vlastnil svoj život a stále zabúdam, že som bol draho kúpený. A všetko to spôsobuje, že láska sa stáva náročnou a nie radostnou, ako to opisuje tretie slovo. Je naozaj pravdou, že ak žiješ pre seba, povolanie milovať druhých bude pre teba vždy bremenom.

Posledné slovo nám ukazuje najdôležitejšie a najťažšie kritérium lásky: vytrvalá. Láska, ktorá nie je verná, je láskou, ktorá je málo cenná. Láska, ktorá sa mení s vetrom, nie je vlastne vôbec láskou. Je to prelietavý a chvíľkový podraz, ktorý spôsobí viac škôd než dobra. Preto je Božia verná a večná láska tak veľké a motivujúce uspokojenie.

Otázkou teda je: "Kde v tomto svete nájdem takýto typ lásky?" Nikdy nepríde tým, že sa pozbieraš a že si budeš hovoriť, že sa budeš viac snažiť. Ak by si mal moc na takúto samo-nápravu, kríž Ježiša Krista by nebol potrebný. Jediný spôsob, vďaka ktorému môžem ujsť spod "na seba zameraného" puta lásky, a vďaka ktorému môžem začať ozajstne milovať druhých, je, že do mňa bude vložená odpúšťajúca, oslobodzujúca, posilňujúca a večná láska. Čím viac som vďačný za takúto lásku, tým viac nachádzam radosť v posúvaní jej ďalej. Božia láska, ochotne dávaná, poskytuje jedinú nádej, že vo svojom srdci môžem mať lásku, ktorú budem rovnako radostne preukazovať iným.