Denné zamyslenia o vďakyvzdávaní od Paula TrippaUkážka

Je naozaj pravda, že jedným z najväčších hriechov v našich vzťahoch je hriech zábudlivosti. Uvažuj nad nasledovným Ježišovým podobenstvom:

Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť. Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: "Pozhovej mi a všetko ti vrátim." Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil. Len čo ten sluha odišiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho, škrtil a volal: "Vráť, čo si dlžný!" Spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: "Pozhovej mi a vrátim ti." Ten však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, kým mu nesplatí dlžobu. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a oznámili svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. Tu si ho pán zavolal a povedal mu: "Ty zlý sluha, odpustil som ti celý dlh, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?" (Matúš 18, 23–33)

Všetci dokážeme byť tak zábudliví. Dokážeme zabudnúť na veľkoleposť lásky a milosrdenstva, ktoré na nás boli vyliate zhora. Ľahko zabúdame, že tie najlepšie veci v našom živote by sme nikdy nemohli získať či zaslúžiť si ich. Máme ich iba vďaka milosti. Problém je nasledovný: do akej miery zabúdaš na milosrdenstvo, ktorého sa ti dostalo, do takej miery je pre teba jednoduché neprejaviť milosrdenstvo ostatným. Do akej miery zabúdaš, koľko ti bolo odpustené, do takej miery je pre teba jednoduché neodpustiť ľuďom v tvojom živote. Ak nedokážeš v sebe nosiť srdce plné vďačnosti za lásku, ktorej si toľko dostal zadarmo, je pre teba jednoduché nemilovať druhých tak, ako by si mal.

Vždy bolo a je pravdou, že nik neprejavuje milosrdenstvo lepšie, ako ten, kto je hlboko presvedčený, že ho sám potrebuje a že mu bolo hojne poskytnuté zo strany Boha nežného milosrdenstva. Dáva to, čo by sme si nikdy nemohli zaslúžiť. Prečo sa potom otáčame chrbtom a odmietame dávať, pokiaľ druhí nenaplnia očakávania, ktoré voči nim máme? Povolanie odpúšťať okamžite odhaľuje našu potrebu odpustenia. Povolanie k milosrdenstvu ukazuje, ako veľmi milosrdenstvo potrebujeme. Povolanie odpúšťať je zároveň volaním k zapamätaniu si a k vďačnosti. Keď si spomenieš, ako ďaleko zaostávaš, si dobrosrdečný voči ostatným, ktorí zaostávajú, a chceš pre nich rovnaké milosrdenstvo, ktoré je tvojou jedinou nádejou. Nech nám Boh dá milosť pamätať a vôľu dávať druhým, čo sme sami dostali.