Denné zamyslenia o vďakyvzdávaní od Paula TrippaUkážka

Neexistuje nič, čo by si mohol urobiť, aby si získal Božiu priazeň. Musíš ju jednoducho prijať a zapamätať si ju. Nikdy nebudeš dostatočne dlhú dobu spravodlivý, aby si uspokojil Božie požiadavky. Tvoje myšlienky nikdy nebudú dostatočne číre. Tvoje túžby nikdy nebudú dostatočne zbožné. Tvoje slová nikdy nebudú dostatočne čisté. Tvoje rozhodnutia a činy nikdy nebudú dostatočne oslavovať Boha. Latka je pre teba aj pre mňa nastavená príliš vysoko, aby sme ju dosiahli. Neexistujú výnimky. Všetci žijeme pod rovnakým bremenom zákona a v rovnakej neschopnosti hriechu. Všetci sme lepší vo vzdorovaní než v podriadenosti. Všetci sme prirodzene viac pyšní ako pokorní. Všetci sme viac oddaní modlárstvu ako uctievaniu Boha. Viac sa nám darí s blížnymi bojovať ako ich milovať. Závisť sa nám všetkým zdá prirodzenejšia ako spokojnosť. Všetci sme tak či onak zlodejmi. Všetci dychtíme po tom, čo majú druhí. Ľahšie je pre nás pravdu ohýbať ako brániť. Slovami skôr odsudzujeme ako chválime. Každý deň dokazujeme, že samostatne nikdy nedosiahneme Boží štandard.

Toto je tvojou vševraviacou pravdou: "Pretože zo skutkov Zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek" (Rim. 3,20). A prečo je to tak? Pretože "všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu" (Rim. 3,23). Táto reč je jednoznačná. Nenecháva žiaden priestor pre výnimky. Je to zničujúca a pokorujúca správa, ktorú musia všetci ľudia akceptovať vo svojom srdci v rámci svojej identity. No táto ťažko prijateľná pravda nie je bránou k depresívnej sebanenávisti, ale k večnej nádeji a radosti. Iba keď uznáš, kto si a čo nedokážeš urobiť, začneš chápať potrebu Božích darov. Spojme teraz dobré a zlé správy, ako Pavol v 3. kapitole Listu Rimanom. Píše, "všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu," avšak toto nie je koniec príbehu. Pokračuje tým, že sme "ospravedlňovaní zadarmo, jeho milosťou, vykúpením v Ježišovi Kristovi. Boh ho ustanovil za prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery" (verše 23–25).

Zadosťučinením je zmierujúca obeta. Ježišova obeta utíšila hnev Boží a umožnila zmierenie medzi Bohom a všetkými, ktorí v Neho vkladajú svoju dôveru. Keďže Boh nenávidí hriech, jediným spôsobom, ktorým my hriešnici môžeme mať s Ním vzťah, je skrze Krista dávajúceho svoj život ako výkupné za hriech. Kristus získal Božiu priazeň v tvojom mene. Takže tvoja poslušnosť nikdy nie je nejakou splátkou zo strachu, ale hymnou vďačnosti Bohu, ktorý sa s tebou stretol tam, kde si bol, a urobil pre teba to, čo si ty sám pre seba urobiť nemohol.