Denné zamyslenia o vďakyvzdávaní od Paula TrippaUkážka

Robíme to všetci, pravdepodobne každý deň. Netušíme, že to robíme, ale má to obrovský vplyv na to, ako sa pozeráme na seba a ako reagujeme na ostatných. Je to jeden z dôvodov, prečo je toľko problémov so vzťahmi aj v Božom dome. Čo je to zo vec, ktorú máme všetci sklon robiť, a ktorá spôsobuje toľko škody? Zabúdanie.

V zaneprázdnenosti a sústredenosti na naše životy bohužiaľ zabúdame na to, ako veľmi sú naše životy požehnané a radikálne presmerované milosrdenstvom. Skutočnosť, že Boh nás požehnal svojou priazňou, keď sme si zaslúžili Jeho hnev, sa vytráca z našich spomienok ako pieseň, ktorej text sme síce kedysi poznali, ale teraz si naň nemôžeme spomenúť. Skutočnosť, že nás každé ráno pozdravuje úplne nové milosrdenstvo, nie je to, čo nás prinúti zamyslieť sa, keď sa freneticky pripravujeme na náš deň. Keď sa na konci dňa uložíme na tak potrebný spánok, často sa nedokážeme obzrieť za mnohými milosrdenstvami, ktoré kvapkali z Božích rúk na naše malé životy. Nenájdeme si dostatok času, aby sme si sadli a zamysleli sa nad tým, aký by bol náš život, ak by milosrdenstvo Vykupiteľa nebolo vyryté do našich osobných príbehov. Je smutné, že všetci máme sklon k prílišnej zábudlivosti na milosrdenstvo. Zabúdanie na milosrdenstvo je nebezpečné, pretože formuje tvoje myslenie o tebe a ostatných.

Keď si spomenieš na milosrdenstvo, spomenieš si taktiež na to, že si jednoducho neurobili nič, čím by si si zaslúžili to, čím ťa milosrdenstvo požehnalo. Keď si spomenieš na milosrdenstvo, si pokorný, vďačný a nežný. Keď si spomenieš na milosrdenstvo, sťažovanie vymeníš za vďačnosť a túžbu zameranú na seba vymeníš za uctievanie. Ale keď zabudneš na milosrdenstvo, hrdo si povieš, že to, čo máš, je to, čo si dosiahol. Keď zabudneš na milosrdenstvo, dávaš sám sebe zásluhu za to, čo mohlo priniesť len milosrdenstvo. Keď zabudneš na milosrdenstvo, nazveš sa spravodlivým a zaslúžilým a žiješ oprávnený a dožadujúci život.

Keď zabudneš na milosrdenstvo a myslíš si, že to, čo máš, si zaslúžiš, zistíš, že je príliš jednoduché nerozdávať milosrdenstvo iným. Hrdo si myslíš, že ak ty dostávaš to, čo si zaslúžiš, takisto to dostávajú aj iní. Tvoje hrdé srdce nie je nežné, takže ho netrápi nepríjemná situácia ostatných. Zabúdaš, že sa na svojho brata v núdzi viac podobáš ako nepodobáš, pretože si neuznal, že ani jeden z vás nestojí pred Bohom ako hodný. Pokora je pôda, v ktorej rastie milosrdenstvo pre ostatných. Vďačnosť za milosrdenstvo je to, čo motivuje k milosrdenstvu. Pavol hovorí: „A buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi“ (Ef. 4,32).