Denné zamyslenia o vďakyvzdávaní od Paula TrippaUkážka

Ty a ja si to musíme opakovať dookola. Musíme sa pozrieť do zrkadla a spovedať sa ako súčasť našej rannej rutiny. Všetci musíme povedať nasledovné: „Nie som absolventom milosti.“ Je také lákavé vytvárať si argumenty pre svoju spravodlivosť:

„To naozaj nebola žiadostivosť. Som iba človek, ktorý má rád krásu.“

„To naozaj neboli klebety. Bola to len veľmi podrobná a veľmi osobná prosba o modlitbu.“

„Nehneval som sa na svoje deti. Jednal som len ako jeden z Božích prorokov. ‘Toto hovorí Pán. . . ‘“

„Nie som na škaredom preteku o získanie osobného postavenia. Nie, iba využívam Božie vodcovské dary.“

„Nie som chladný a skúpy. Len sa snažím byť dobrým správcom toho, čo mi Boh dal.“

„Nebol som hrdý. Len som si myslel, že niekto musí prevziať kontrolu nad konverzáciou.“

„V skutočnosti to nebola lož. Bol to len iný spôsob, ako vyrozprávať fakty.“

Všetci máme tendenciu si myslieť, že sme spravodlivejší, než v skutočnosti sme. Neradi by sme si mysleli, že stále zúfalo potrebujeme Božiu záchrannú milosť. A určite nechceme čeliť skutočnosti, že od koho musíme byť zachránení, sme práve my sami! Keď sa hádaš za svoju spravodlivosť, tvrdo pracuješ na popretí empirických dôkazov o svojom hriechu, potom sa ti nedarí hľadať úžasnú milosť, ktorá je tvojou jedinou nádejou. Milosť je pre hriešnikov vždy príťažlivá. Bohatstvo Božej dobroty hľadajú vždy len chudobní.

Duchovné uzdravenie Veľkého lekára si vždy vážia iba tí, ktorí uznávajú, že stále trpia duchovnou chorobou hriechu. Je to tragédia, keď v nedeľu chválime Boha za Jeho milosť a po zvyšok týždňa popierame našu potrebu tejto milosti. Postav sa dnes tvárou v tvár skutočnosti, že nikdy nevyrastieš zo svojej potreby milosti, bez ohľadu na to, koľko sa toho naučíš a koľko dozrieš, dokiaľ nebudeš na druhej strane a tvoj boj sa neskončí, pretože hriech už viac nebude (pozri Fil. 3,12–16). Spôsob, ako začať oslavovať milosť, ktorú ti Boh každý deň tak slobodne dáva, je pripustiť si, ako veľmi ju potrebuješ.