Príslovia 7:1-27
Príslovia 7:1-27 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Syn môj, drž sa mojich slov, moje prikázania si uchovaj! Dbaj na moje príkazy a budeš žiť, na moje poučenie ako na zrenicu oka! Priviaž si ich na prsty, napíš si ich na tabuľu srdca! Povedz múdrosti: „Ty si moja sestra,“ rozumnosť pomenuj: „Príbuzná“ — a uchráni ťa od cudzej ženy, od cudzinky s úlisnými rečami. Keď som bol v okne, spoza mriežky som pozeral, hľadel som na neskúsených, spoznal som medzi mladíkmi jedného, čo stratil rozum. Prešiel ulicou za roh, vykračoval cestou k jej domu za večerného súmraku, keď prichádzala temná noc. Zrazu mu akási žena vyšla v ústrety, v odeve prostitútky a so zákerným zámerom; bola hlučná a zanovitá, jej nohy nemali v jej dome pokoja. Hneď bola na ulici a hneď zasa na námestí, na každom rohu striehla. Zmocnila sa ho, pobozkala ho a nehanebne mu povedala: „Obety spoločenstva mám priniesť, dnes splním svoje sľuby. Preto som ti vyšla v ústrety, hľadala som ťa usilovne, aby som ťa našla. Prikryla som svoje lôžko plachtami, pestrofarebnými látkami z egyptského plátna. Navoňala som svoju posteľ myrhou, aloou a škoricou. Poď, spíjajme sa milovaním až do rána, potešujme sa láskaním! Veď muž nie je doma, odišiel na ďalekú cestu. Vzal si mešec s peniazmi, príde domov, keď bude mesiac v splne.“ Zviedla ho mnohým presviedčaním a zvábila ho líškavými rečami. Zrazu išiel za ňou ako vôl, keď ho vedú na jatku, ako jeleň, čo sa chytá do pasce, kým mu šíp neprebodne pečeň, ako vtáča, čo sa vrhá do siete a nevie, že mu ide o život. A teraz, deti, počúvajte ma a dávajte pozor na slová mojich úst: „Nech ti srdce neodbočí na jej cesty a netúlaj sa po jej chodníkoch! Veď je mnoho obetí, čo priviedla k pádu, a veľký počet tých, čo zmárnila. Jej dom je cesta do podsvetia, čo zostupuje do komnát smrti.“
Príslovia 7:1-27 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Syn môj, drž sa mojich slov, moje prikázania si uchovaj! Dbaj na moje príkazy a budeš žiť, na moje poučenie ako na zrenicu oka! Priviaž si ich na prsty, napíš si ich na tabuľu srdca! Povedz múdrosti: „Ty si moja sestra,“ rozumnosť pomenuj: „Príbuzná“ — a uchráni ťa od cudzej ženy, od cudzinky s úlisnými rečami. Keď som bol v okne, spoza mriežky som pozeral, hľadel som na neskúsených, spoznal som medzi mladíkmi jedného, čo stratil rozum. Prešiel ulicou za roh, vykračoval cestou k jej domu za večerného súmraku, keď prichádzala temná noc. Zrazu mu akási žena vyšla v ústrety, v odeve prostitútky a so zákerným zámerom; bola hlučná a zanovitá, jej nohy nemali v jej dome pokoja. Hneď bola na ulici a hneď zasa na námestí, na každom rohu striehla. Zmocnila sa ho, pobozkala ho a nehanebne mu povedala: „Obety spoločenstva mám priniesť, dnes splním svoje sľuby. Preto som ti vyšla v ústrety, hľadala som ťa usilovne, aby som ťa našla. Prikryla som svoje lôžko plachtami, pestrofarebnými látkami z egyptského plátna. Navoňala som svoju posteľ myrhou, aloou a škoricou. Poď, spíjajme sa milovaním až do rána, potešujme sa láskaním! Veď muž nie je doma, odišiel na ďalekú cestu. Vzal si mešec s peniazmi, príde domov, keď bude mesiac v splne.“ Zviedla ho mnohým presviedčaním a zvábila ho líškavými rečami. Zrazu išiel za ňou ako vôl, keď ho vedú na jatku, ako jeleň, čo sa chytá do pasce, kým mu šíp neprebodne pečeň, ako vtáča, čo sa vrhá do siete a nevie, že mu ide o život. A teraz, deti, počúvajte ma a dávajte pozor na slová mojich úst: „Nech ti srdce neodbočí na jej cesty a netúlaj sa po jej chodníkoch! Veď je mnoho obetí, čo priviedla k pádu, a veľký počet tých, čo zmárnila. Jej dom je cesta do podsvetia, čo zostupuje do komnát smrti.“
Príslovia 7:1-27 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Zachovaj moje slová, syn môj, a moje prikázania si uchovaj! Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť a moje naučenie ako svoju očnú zrenicu! Priviaž si ich na prsty, napíš ich na tabuľu svojho srdca! Povedz múdrosti: „Ty si moja sestra“ a dôvernicou volaj rozumnosť, aby ťa zachránila od manželky blížneho, od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami. Keď som (tak) oknom svojho domu (pozeral), vyzeral spoza mriežky svojho obloka a zahľadel som sa na neskúsených, videl som medzi synmi mladíka, čo rozum potratil. Poza roh išiel ulicou a vykračoval po ceste k jej domovu na mrku, keď sa nachyľoval deň, keď spúšťala sa noc a (hustla) tma. Zrazu mu akási žena vyšla v ústrety v odedzi smilnice a s potmehúdskym zámerom; náruživosť ňou zmietala a (bola) opovážlivá, jej nohy nemali v jej dome spočinku. Hneď bola na ulici a hneď na námestí a striehla poza každý roh. I dolapila ho a vtlačila mu bozk, tvár sa jej nezapýrila, keď povedala mu: „Pokojné obety som bola podlžná, v dnešný deň som svoje sľuby splnila. Preto som ti vyšla v ústrety v túžbe vidieť ťa a nájsť. Tkanicami som povystužovala svoje ležadlo, pestrofarebným plátnom egyptským. Napustila som myrhou svoju postieľku, aloou a škoricou. Poď, spíjajme sa ľúbosťou až do rána, vychutnávajme samopaš! Veď muža doma niet, vybral sa na ďalekú púť. Vrecúško s peniazmi vzal so sebou, vráti sa domov až v deň splnu mesiaca.“ Naklonila ho mnohým prehováraním, zviedla ho lichôtkami svojich pier. Šiel za ňou, pochábeľ, ako vôl, keď ho vedú na jatku, a ako jeleň, čo sa zapletáva do puta, kým pečeň prevŕta mu šíp, ako keď vták sa rúti do slučky a nevie, že mu ide o život. Nuž teda, syn môj, počúvajže ma a všímaj si slov mojich úst: Nech sa ti srdce na cesty k nej nekloní, nezatúlaj sa na jej chodníky! Lebo je množstvo zabitých, čo zrazila, a veľký počet tých, čo bez výnimky zmárnila. Jej dom je cesta do pekla, čo zvádza dolu do komôr, kde býva smrť.
Príslovia 7:1-27 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Syn môj, zachovávaj moje reči a schovaj u seba moje prikázania. Zachovaj moje prikázania a budeš žiť, i moje naučenie sťa zrenicu svojho oka! Priviaž si ich na prsty, napíš na tabuľu svojho srdca. Povedz múdrosti: Ty si moja sestra! Rozumnosť nazývaj svojou známou, aby ťa chránila od inej ženy, od cudzej ženy, ktorá sa zalieča svojimi rečami. Keď som oknom svojho domu cez mreže pozeral, videl som medzi neskúsenými, zbadal som medzi mládežou chlapca bez rozumu, ako šiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal cestou k jej domu, keď sa zmrákalo k večeru, keď nastávala noc a tma. A tu mu vyšla v ústrety žena v obleku neviestky a so záludným srdcom, "vzrušená a neviazaná; jej nohy nepostoja doma: "hneď je na ulici, hneď na námestiach, striehne na každom rohu. Chytila ho a bozkala, s nehanebnou tvárou mu povedala: Mala som priniesť obete spoločenstva, a dnes som svoje sľuby splnila, "preto som ti vyšla v ústrety, aby som ťa hľadala; našla som ťa. "Prikrývkami som vystlala svoju posteľ, pestrým egyptským plátnom. Pokropila som svoje lôžko myrhou, aloou a škoricou. Poď, opájajme sa ľúbosťou až do rána, užime si lásky. Lebo muž nie je doma, odišiel na ďalekú cestu. Mešec s peniazmi vzal so sebou, vráti sa domov až v deň splnu mesiaca. Mnohými zvodnými rečami ho zviedla, zvábila hladkosťou svojich perí. Ihneď šiel za ňou ako vôl, keď ide na jatku, a ako jeleň sa zaplieta do siete, "kým mu šíp neprebodne pečeň; ako keď sa vták náhli do osídla, a nevie, že mu ide o život. "Teda, synovia, počúvajte ma a dajte pozor na slová mojich úst. "Nech ti srdce neodbočí na jej cesty; nezatúlaj sa na jej chodníky. "Lebo mnoho je pobitých, ktorých priviedla k pádu, a početní sú tí, ktorých zmárnila. Jej dom je cestou do záhrobia, čo vedie dolu do siení smrti.