Zachovaj moje slová, syn môj, a moje prikázania si uchovaj! Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť a moje naučenie ako svoju očnú zrenicu! Priviaž si ich na prsty, napíš ich na tabuľu svojho srdca! Povedz múdrosti: „Ty si moja sestra“ a dôvernicou volaj rozumnosť, aby ťa zachránila od manželky blížneho, od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami. Keď som (tak) oknom svojho domu (pozeral), vyzeral spoza mriežky svojho obloka a zahľadel som sa na neskúsených, videl som medzi synmi mladíka, čo rozum potratil. Poza roh išiel ulicou a vykračoval po ceste k jej domovu na mrku, keď sa nachyľoval deň, keď spúšťala sa noc a (hustla) tma. Zrazu mu akási žena vyšla v ústrety v odedzi smilnice a s potmehúdskym zámerom; náruživosť ňou zmietala a (bola) opovážlivá, jej nohy nemali v jej dome spočinku. Hneď bola na ulici a hneď na námestí a striehla poza každý roh. I dolapila ho a vtlačila mu bozk, tvár sa jej nezapýrila, keď povedala mu: „Pokojné obety som bola podlžná, v dnešný deň som svoje sľuby splnila. Preto som ti vyšla v ústrety v túžbe vidieť ťa a nájsť. Tkanicami som povystužovala svoje ležadlo, pestrofarebným plátnom egyptským. Napustila som myrhou svoju postieľku, aloou a škoricou. Poď, spíjajme sa ľúbosťou až do rána, vychutnávajme samopaš! Veď muža doma niet, vybral sa na ďalekú púť. Vrecúško s peniazmi vzal so sebou, vráti sa domov až v deň splnu mesiaca.“ Naklonila ho mnohým prehováraním, zviedla ho lichôtkami svojich pier. Šiel za ňou, pochábeľ, ako vôl, keď ho vedú na jatku, a ako jeleň, čo sa zapletáva do puta, kým pečeň prevŕta mu šíp, ako keď vták sa rúti do slučky a nevie, že mu ide o život. Nuž teda, syn môj, počúvajže ma a všímaj si slov mojich úst: Nech sa ti srdce na cesty k nej nekloní, nezatúlaj sa na jej chodníky! Lebo je množstvo zabitých, čo zrazila, a veľký počet tých, čo bez výnimky zmárnila. Jej dom je cesta do pekla, čo zvádza dolu do komôr, kde býva smrť.
Aplikácia Biblia
Aplikácia Biblia pre deti
