Príslovia 7:1-27

Syn môj, drž sa mojich slov, moje prikázania si uchovaj! Dbaj na moje príkazy a budeš žiť, na moje poučenie ako na zrenicu oka! Priviaž si ich na prsty, napíš si ich na tabuľu srdca! Povedz múdrosti: „Ty si moja sestra,“ rozumnosť pomenuj: „Príbuzná“ — a uchráni ťa od cudzej ženy, od cudzinky s úlisnými rečami. Keď som bol v okne, spoza mriežky som pozeral, hľadel som na neskúsených, spoznal som medzi mladíkmi jedného, čo stratil rozum. Prešiel ulicou za roh, vykračoval cestou k jej domu za večerného súmraku, keď prichádzala temná noc. Zrazu mu akási žena vyšla v ústrety, v odeve prostitútky a so zákerným zámerom; bola hlučná a zanovitá, jej nohy nemali v jej dome pokoja. Hneď bola na ulici a hneď zasa na námestí, na každom rohu striehla. Zmocnila sa ho, pobozkala ho a nehanebne mu povedala: „Obety spoločenstva mám priniesť, dnes splním svoje sľuby. Preto som ti vyšla v ústrety, hľadala som ťa usilovne, aby som ťa našla. Prikryla som svoje lôžko plachtami, pestrofarebnými látkami z egyptského plátna. Navoňala som svoju posteľ myrhou, aloou a škoricou. Poď, spíjajme sa milovaním až do rána, potešujme sa láskaním! Veď muž nie je doma, odišiel na ďalekú cestu. Vzal si mešec s peniazmi, príde domov, keď bude mesiac v splne.“ Zviedla ho mnohým presviedčaním a zvábila ho líškavými rečami. Zrazu išiel za ňou ako vôl, keď ho vedú na jatku, ako jeleň, čo sa chytá do pasce, kým mu šíp neprebodne pečeň, ako vtáča, čo sa vrhá do siete a nevie, že mu ide o život. A teraz, deti, počúvajte ma a dávajte pozor na slová mojich úst: „Nech ti srdce neodbočí na jej cesty a netúlaj sa po jej chodníkoch! Veď je mnoho obetí, čo priviedla k pádu, a veľký počet tých, čo zmárnila. Jej dom je cesta do podsvetia, čo zostupuje do komnát smrti.“