Príslovia 7
7
1Syn môj,
zachovávaj moje reči
a schovaj u seba moje prikázania.
2Zachovaj moje prikázania
a budeš žiť,
i moje naučenie
sťa zrenicu svojho oka!
3Priviaž si ich na prsty,
napíš na tabuľu svojho srdca.
4Povedz múdrosti: Ty si moja sestra!
Rozumnosť nazývaj svojou známou,
5aby ťa chránila od inej ženy,
od cudzej ženy,
ktorá sa zalieča svojimi rečami.
6Keď som oknom svojho domu
cez mreže pozeral,
7videl som medzi neskúsenými,
zbadal som medzi mládežou
chlapca bez rozumu,
8ako šiel ulicou vedľa jej uhla
a kráčal cestou k jej domu,
9keď sa zmrákalo k večeru,
keď nastávala noc a tma.
10A tu mu vyšla v ústrety žena
v obleku neviestky
a so záludným srdcom,
11"vzrušená a neviazaná;
jej nohy nepostoja doma:
"12hneď je na ulici,
hneď na námestiach,
striehne na každom rohu.
13Chytila ho a bozkala,
s nehanebnou tvárou mu povedala:
14Mala som priniesť obete spoločenstva,
a dnes som svoje sľuby splnila,
15"preto som ti vyšla v ústrety,
aby som ťa hľadala; našla som ťa.
"16Prikrývkami som vystlala
svoju posteľ,
pestrým egyptským plátnom.
17Pokropila som svoje lôžko myrhou,
aloou a škoricou.
18Poď, opájajme sa ľúbosťou
až do rána, užime si lásky.
19Lebo muž nie je doma,
odišiel na ďalekú cestu.
20Mešec s peniazmi vzal so sebou,
vráti sa domov
až v deň splnu mesiaca.
21Mnohými zvodnými rečami
ho zviedla,
zvábila hladkosťou svojich perí.
22Ihneď šiel za ňou ako vôl,
keď ide na jatku,
a ako jeleň sa zaplieta do siete,
23"kým mu šíp neprebodne pečeň;
ako keď sa vták náhli do osídla,
a nevie, že mu ide o život.
"24Teda, synovia, počúvajte ma
a dajte pozor na slová mojich úst.
25"Nech ti srdce neodbočí na jej cesty;
nezatúlaj sa na jej chodníky.
"26Lebo mnoho je pobitých,
ktorých priviedla k pádu,
a početní sú tí, ktorých zmárnila.
27Jej dom je cestou do záhrobia,
čo vedie dolu do siení smrti.
Aktuálne označené:
Príslovia 7: SLB
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
TRANOSCIUS a. s.