Príslovia 1:20-33
Príslovia 1:20-33 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Múdrosť na ulici kričí, hlasne volá na námestiach, na baštách znie jej volanie a v mestských bránach prednáša reči: „Vy neskúsení, dokedy budete mať radi prostoduchosť, a dokedy sa budú posmešníci schuti vysmievať a blázni nenávidieť poznanie? Venujte pozornosť mojim výčitkám! Hľa, vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje slová. Pretože som vás volala, a vy ste sa vzpierali, vystrela som ruku, no nikto si to nevšímal, odmietli ste každú moju radu a na moje výčitky ste nedbali, aj ja sa budem z vašej záhuby smiať a posmievať sa, keď na vás doľahne strach, keď ako búrka príde na vás záhuba a váš zánik sa priženie sťa víchrica, keď na vás doľahne úzkosť a súženie. Potom budú na mňa volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma, pretože nenávideli poznanie, nezvolili si bázeň pred Hospodinom, moju radu odmietli a pohrdli každou mojou výčitkou. Nech sa len najedia plodov svojho konania a nasýtia sa svojimi zámermi. Neskúsených totiž zabije ich poblúdenie a bláznov zahubí ich bezstarostnosť; kto však mňa počúva, bude žiť v bezpečí, pokojne bez strachu zo zla.“
Príslovia 1:20-33 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Múdrosť na ulici kričí, hlasne volá na námestiach, na baštách znie jej volanie a v mestských bránach prednáša reči: „Vy neskúsení, dokedy budete mať radi prostoduchosť, a dokedy sa budú posmešníci schuti vysmievať a blázni nenávidieť poznanie? Venujte pozornosť mojim výčitkám! Hľa, vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje slová. Pretože som vás volala, a vy ste sa vzpierali, vystrela som ruku, no nikto si to nevšímal, odmietli ste každú moju radu a na moje výčitky ste nedbali, aj ja sa budem z vašej záhuby smiať a posmievať sa, keď na vás doľahne strach, keď ako búrka príde na vás záhuba a váš zánik sa priženie sťa víchrica, keď na vás doľahne úzkosť a súženie. Potom budú na mňa volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma, pretože nenávideli poznanie, nezvolili si bázeň pred Hospodinom, moju radu odmietli a pohrdli každou mojou výčitkou. Nech sa len najedia plodov svojho konania a nasýtia sa svojimi zámermi. Neskúsených totiž zabije ich poblúdenie a bláznov zahubí ich bezstarostnosť; kto však mňa počúva, bude žiť v bezpečí, pokojne bez strachu zo zla.“
Príslovia 1:20-33 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas, na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša: „Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?! Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady! Pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vás) kývala, a nik si nevšímal, a (pretože) ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie, ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať, posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí, keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, (keď úzkosť na vás doľahne a súženie). Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma. Pretože mali v nenávisti poznanie a nevyvolili si bázeň pred Pánom, o moju radu nedbali; pohŕdali každým mojím dohováraním, nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov. Veď odvrat nerozumných je ich smrť a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba. Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne a pokojne (si žije), bez strachu, že sa mu zle (povodí).“
Príslovia 1:20-33 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Múdrosť kričí na ulici, na námestiach vydáva svoj hlas. Na vrchu hradieb volá, pri vchodoch do mestských brán vraví svoje reči: Vy neskúsení, dokedy chcete milovať prostotu? Dokedy budú posmievači túžiť po posmechu a blázni nenávidieť poznanie? Obráťte sa k môjmu karhaniu! Vylejem na vás svojho ducha, dám vám poznať svoje slová. "Pretože ste sa zdráhali, keď som volala, nik si nevšimol, keď som vystierala ruku; "nedbali ste na moju radu a na moje karhanie ste nič nedali, ja sa tiež budem smiať z vášho nešťastia, posmievať sa budem, keď vás zachváti hrôza, keď sa priženie hrôza ako príval a privalí nešťastie ako víchrica, keď doľahne na vás úzkosť a súženie. Vtedy ma budú volať, ale sa neohlásim, hľadať ma budú, ale nenájdu. Pretože nenávideli poznanie, nevyvolili si bázeň pred Hospodinom, moju radu nechceli, zavrhli všetko moje karhanie: Teraz budú jesť z ovocia svojich ciest a nasýtia sa svojimi zámermi. Lebo odpadlíctvo zabíja neskúsených a bezstarostnosť hubí bláznov. Kto však mňa počúva, bude bezpečne bývať, bez starosti, bez strachu pred nešťastím.