Príslovia 1:20-33

Múdrosť na ulici kričí, hlasne volá na námestiach, na baštách znie jej volanie a v mestských bránach prednáša reči: „Vy neskúsení, dokedy budete mať radi prostoduchosť, a dokedy sa budú posmešníci schuti vysmievať a blázni nenávidieť poznanie? Venujte pozornosť mojim výčitkám! Hľa, vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje slová. Pretože som vás volala, a vy ste sa vzpierali, vystrela som ruku, no nikto si to nevšímal, odmietli ste každú moju radu a na moje výčitky ste nedbali, aj ja sa budem z vašej záhuby smiať a posmievať sa, keď na vás doľahne strach, keď ako búrka príde na vás záhuba a váš zánik sa priženie sťa víchrica, keď na vás doľahne úzkosť a súženie. Potom budú na mňa volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma, pretože nenávideli poznanie, nezvolili si bázeň pred Hospodinom, moju radu odmietli a pohrdli každou mojou výčitkou. Nech sa len najedia plodov svojho konania a nasýtia sa svojimi zámermi. Neskúsených totiž zabije ich poblúdenie a bláznov zahubí ich bezstarostnosť; kto však mňa počúva, bude žiť v bezpečí, pokojne bez strachu zo zla.“