Príslovia 1:20-33

Múdrosť kričí na ulici, na námestiach vydáva svoj hlas. Na vrchu hradieb volá, pri vchodoch do mestských brán vraví svoje reči: Vy neskúsení, dokedy chcete milovať prostotu? Dokedy budú posmievači túžiť po posmechu a blázni nenávidieť poznanie? Obráťte sa k môjmu karhaniu! Vylejem na vás svojho ducha, dám vám poznať svoje slová. "Pretože ste sa zdráhali, keď som volala, nik si nevšimol, keď som vystierala ruku; "nedbali ste na moju radu a na moje karhanie ste nič nedali, ja sa tiež budem smiať z vášho nešťastia, posmievať sa budem, keď vás zachváti hrôza, keď sa priženie hrôza ako príval a privalí nešťastie ako víchrica, keď doľahne na vás úzkosť a súženie. Vtedy ma budú volať, ale sa neohlásim, hľadať ma budú, ale nenájdu. Pretože nenávideli poznanie, nevyvolili si bázeň pred Hospodinom, moju radu nechceli, zavrhli všetko moje karhanie: Teraz budú jesť z ovocia svojich ciest a nasýtia sa svojimi zámermi. Lebo odpadlíctvo zabíja neskúsených a bezstarostnosť hubí bláznov. Kto však mňa počúva, bude bezpečne bývať, bez starosti, bez strachu pred nešťastím.