YouVersion Logo
Search Icon

Lúg 8

8
Wakȩ́ȩ́ tóó vu̵ ba' Yesu kə̧́ə̧́ daa
1Pig woolı̵́ máa, Yesu 'yȩ́ḿ daa kaa gbo̧o̧ vu̵lı̵́ kan kaa waa vu̵ á̧ḿ. Baa tú' moo Tayɨɨ, pa moo to̧o̧ 'maŋ, moo gbaŋ waalı̵́ Tayɨɨ woo nɔ. Waa duulí ı̵́ wa̧nɓó' zu̵u̵ idú vu̵u̵ ba"u̵. 2Wakȩ́ȩ́ tóó vu̵ ba' Yesu á̧ḿ; tóó Yesu ká nɛŋ yigid ɓı̵́d vu̵ vud fó̧ó̧ voolı̵́, tóó Yesu ká za̧a̧ vu̵ ho̧o̧lȩ́ á̧ḿ. Yéé voo wu̵ yɛ nɔ: Maaríi Magdaláa, yigid ɓı̵́d ku̵u̵ vúd woolı̵́ fó̧lȩ́ gúndɛm má nɔ, 3kan Suuzán, kan Záan Kúúza kȩ́ȩ́, Kúúza sú̵u̵ ká wu̵ tu̵ kíi gbanaa Heeród woo má nɔ. Wakȩ́ȩ́ tóó ká vu̵ du̵u̵lı̵́ á̧ḿ ɓu̵u̵lı̵́ na'a, vu̵ ɓɛ hȩn dáń voo vu̵, vu̵ kɔ́d Yesu ba'ad wu̵lı̵́, kan waa duulí woo vu̵.
Ya̧g zílí yúú hu̵u̵dı̵́
(Matío 13:1-9; Márkus 4:1-9)
4Dúú ɓu̵u̵lı̵́ na'a vu̵ sú̵g ya kaa kə́dkə́d, vu̵ yaa Yesu woolı̵́, ma zíd vu̵ ya̧g yɛ, o̧: 5“Nán hu̵u̵d hu̵u̵lı̵́ tóó vúd laa hu̵u̵d woo hu̵u̵lı̵́. Sey ka dɨ hu̵u̵lı̵́ máa, hu̵u̵d tóó vu̵ pee hi̧naalȩ́. Nán vu̵ 'ná'a kan doo, nɔ́g waa vu̵ be"ı̵́ vu̵ ya ɓee vu̵ lá. 6Ka' tóó vu̵ pee ya kpi'idí. Sey ku̵u̵ tá̧' máa, vu̵ há̧á̧ 'wɔ́, moo ya woo sigi ní. 7Ka' tóó vu̵ pee sa̧a̧m sa̧'a̧d voolı̵́. Sa̧'a̧d vu̵ sú̵g na' kan hu̵u̵d, vu̵ pɛ vu̵. 8Hu̵u̵d tóó vu̵ pee hág du̵u̵lı̵́, vu̵ na', vu̵ lɛ, kóó nɔ́nná kɔ́ yȩ́ń tȩmɛre.”
Pig woo máa, Yesu duu moo moo dɔg yúba, o̧: “Nán a dɨ kan tɔ́g moo kilí ú tée, a ki du̵u̵lı̵́ na'a.”
Moo ȩn Yesu ka tú' moo kan ya̧g zílílá?
(Matío 13:10-17; Márkus 4:10-12)
9 Waa duulí Yesu woo vu̵ vigi: “Ya̧g zílí yɛ tú' née yȩlá?”
10Yesu hí̧i̧d vu̵: “Ɨ́ víí máa, Tayɨɨ tú'ud ví moo, ví gaa hȩn yú̵ggı̵́ gbaŋ waalı̵́ woolı̵́ sú̵'ú̵. A̧máa nán tóó voo máa, vú̵ń ki voo kan ya̧g zílí, moo
u̵u̵ tə́gə, u̵u̵ ho̧ gaa sá,
u̵u̵ ki moo yȩ, a̧máa a dɔ́ vu̵ tɔ́g sá
kɔ́ ı̵́ ku̵u̵ bíńda debterelı̵́ wɔgɔ.
Yesu tú'ud vu̵ moo yúú ya̧g zílí hu̵u̵dı̵́
(Matío 13:18-23; Márkus 4:13-20)
11Ya̧g zílí yȩ dɨ ná'. Hu̵u̵d máa, moo Tayɨɨɨ. 12Hȩn á̧á̧ ı̵́ ku̵u̵ pee hi̧naalȩ́ máa, wu̵ nán ı̵́ ku̵u̵ ki moo Tayɨɨ má nɔ. Pig woolı̵́, Seeɗán ya vud moo voolı̵́ zó̧ó̧lȩ́, moo ba u̵u̵ fȩȩ moo sá, ba u̵u̵ sə́d sá á̧ḿ. 13Hȩn á̧á̧ ı̵́ ku̵u̵ pee ya kpi'idí máa, wu̵ nán ı̵́ ku̵u̵ ki moo Tayɨɨ, ku̵u̵ fȩȩ zu̵u̵ ya̧g woolı̵́ kan zó̧ó̧ dȩ"ȩ́ má nɔ. Vu̵ fȩȩ moo waaná', a̧máa vu̵ kan ya doo ndalı̵́ pɛ́lı̵́. Sey hȩn zo"ı̵́ ka yaa tée, vu̵ duu ma. 14Hȩn á̧á̧ ı̵́ ku̵u̵ pee sa̧a̧m sa̧'a̧dı̵́ máa, wu̵ nán ı̵́ ku̵u̵ ki moo Tayɨɨ woo, a̧máa zó̧ó̧ tu̵u̵lı̵́ yúú hȩn naalȩ́, kan hȩn hí̧í̧lí̧ hágá yɛlı̵́ vu̵ yaa, vu̵ lı̵́d moo Tayɨɨ zó̧ó̧ voolı̵́. Vu̵ kɔ́ ba'ad si̧'i̧ ná gbug ní. 15Hȩn á̧á̧ ı̵́ ku̵u̵ pee hág du̵u̵lı̵́ máa, wu̵ nán ı̵́ ku̵u̵ ki moo Tayɨɨ, ku̵u̵ 'yɛ́ zó̧ó̧ wu̵lı̵́ du̵u̵ na'a máa vu̵ yu̵. Vu̵u̵ ma' zó̧ó̧, vu̵ lii yȩ́ń du̵u̵ na'a.”
Ya̧g zílí yúú lámmé
(Márkus 4:21-25)
16Yesu duu o̧: “Nán tóó ba ma' vee lámmé moo bi wáá yu̵ggu̵, tóó tée, moo 'yɛ́lı̵́ búg leesolı̵́ máa pɛ́lı̵́. A̧máa baa ha"u̵ táabələlı̵́, moo a túd nán ku̵u̵ dɔ́ wu̵lı̵́ máa vu̵ yu̵. 17Moo hȩn tóó ba yú̵g, ba vún ní máa pɛ́lı̵́. Hȩn ku̵u̵ wáá vu̵ yu̵g máa, vú̵ń kúú 'waapád.
18“Kíí ki moo Tayɨɨ tée, i gággú̵. Moo nán ka dɨ kan hȩn tée, Tayɨɨ wú̵ń duu pú̵gu̵ tóó. A̧máa nán ı̵́ ka 'yɛ́n hȩn né tée, hȩn ı̵́ ka taa bin dɨ kannɔ ú̵ máa, Tayɨɨ wú̵ń ɓɛ luu.”
Yesu daa sá̧ŋ́ vu̵ kan na' woo
(Matío 12:46-50; Márkus 3:31-35)
19Yesu na' woo kan daa sá̧ŋ́ vu̵, vu̵ yaa woolı̵́. A̧máa vu̵ nugun ya dɔ́lı̵́ né, moo dúú ká vu̵ ɓu̵u̵ wu̵lı̵́ ú̵. 20Ma nán tóó o̧d Yesu: “Na' móó kan dam sá̧ŋ́ vu̵, vu̵ dii dɨ gɔ́ŋ́, vu̵ hí̧í̧ bi ho̧mmɔ́.”
21A̧máa Yesu hí̧i̧d vu̵: “Na' míí kan dan sá̧ŋ́ vu̵, wu̵ nán ku̵u̵ ki moo Tayɨɨ woo, ku̵u̵ duu máa vu̵ yu̵.”
Yesu sée sápéém kan mam vu̵ gə́d mbaa sim
(Matío 8:23-27; Márkus 4:35-41)
22Zá̧ga̧ tóólı̵́ máa, Yesu ɗáá nɛ́ŋ́ŋı̵́ kan waa duulí woo vu̵, o̧d vu̵: “Ba ɗáá ví la mam dən.”
Ma vu̵ daa laa.
23Sey ku̵u̵ dɨ laalı̵́ yúú mammé máa, Yesu nə. Vaŋná sápéém gbo̧o̧ tóó pɛd yúú mammé, mam yɔg ya nɛ́ŋ́ tíŋ́. Vu̵ mbaa bə́' kan nɔm. 24Vu̵ la nim Yesu, vu̵ o̧ddu̵: “Ba'á, ba'á! Ba dɨ ví nɔmme!”
Yesu níḿ dɔg sée hȩn, sápéém kan mam vu̵ gə́d mbaa sim. 25Vi vu̵: “Ví 'yɛ́ zó̧ó̧ víí dɨ tɛ́lá?”
A̧máa dú̵ú̵ kɔ́ vu̵, hȩn woo la' vu̵ la fid, vu̵ ó̧ń ya voolı̵́: “Nán woo nóo yȩlá! Ka o̧d sápéém vu̵ kan mam ku̵u̵ kiddu̵ tɔ́g á̧ḿ yȩlá!”
Yesu nɛŋ yigid ɓı̵́d vu̵ vud fó̧ó̧ nán tóó woolı̵́
(Matío 8:28-34; Márkus 5:1-20)
26Vu̵ la ya̧ hág Gɛrazínní, ka gbó'óna kan hág Gálilée máalȩ́.
27-29Nán tóó hág yȩlȩ́ yigid ɓı̵́d ká vu̵ baa fígiwu̵ do' ɓu̵u̵lı̵́ na'a sú̵'ú̵. Vu̵ baa ga"u̵ kan kpəə, kan ɗág vu̵. A̧máa, baa gəə hȩn yȩ vu̵ 'waapád, yigid ɓı̵́d vu̵ baa pa̧ŋŋɔ laan hó̧gó̧. Dɔ́n sa̧a̧m né ɗii sú̵'ú̵. Duu mbaan sı̵́ ligí ní á̧ḿ, a̧máa mbaa də́ń bɛ́ɛ́gı̵́.
Sey Yesu ka sí zu̵u̵ hágá máa, nán yigid ɓı̵́d ka kɔ́gɔ pee yaa woolı̵́.
Sey ka ho̧ la Yesu ná' máa, wa̧a̧ wa̧ya̧g, ya kə̧ə̧du̵ la tíŋ́. Yesu o̧ddu̵: “A̧m vúd la fó̧ó̧ nán yȩ woolı̵́.”
Nán pee moo dɔg moo yúba, o̧: “Yesu, Waa Tayɨɨ ı̵́ be"ı̵́ woo, mɔ́ hí̧í̧ ȩn kan mílá? Mí dȩm naggɨ, a̧m si̧'i̧n sá.”
30Ma Yesu vigi: “Yéé móó nɛ́nná?”
Duu hí̧i̧du̵: “Yéé míí Dúú,” moo yigid ɓı̵́d ɓu̵u̵lı̵́ na'a ká vu̵u̵ dɔ́ woolı̵́. 31Vu̵ dȩn Yesu nag moo a nɛŋ la tú̵' bi lig dim yigid ɓı̵́d voolı̵́ sá.
32Hú' ŋgurya tóó ká vu̵ du̵u̵lı̵́ gbo̧o̧ ba'a yúú gu̵u̵lı̵́, vu̵ dɨ lálı̵́ wu̵lı̵́. Ma yigid ɓı̵́d vu̵ ɓá' Yesu ba a gbɔ bi, bi la dɔ́ fó̧ó̧ ŋgurya yȩ voolı̵́. Yesu gbɔd vu̵ hi̧naa. 33Yigid ɓı̵́d vu̵ vúd fó̧ó̧ nán pee woolı̵́ vu̵ la dɔ́ ŋgurya voolı̵́. Ŋgurya pee vu̵ zə'əy zu̵u̵ haag ɓı̵́d tóólı̵́, vu̵ ay zu̵u̵ mammé, vu̵ nɔɔ zu̵u̵ wu̵lı̵́.
34Nán ŋgurya tu̵lı̵́ ku̵u̵ ho̧ hȩn yȩ máa, vu̵ kɛ ɗug la o̧d nán vu̵ kaalı̵́, kan lumnde vu̵lı̵́ á̧ḿ. 35Dúú vu̵ vúd laa ho̧lȩ́. Vu̵ laa Yesu woolı̵́. Vu̵ nuŋ nán yigid ɓı̵́d pee dɔ́ sa̧a̧m, mbaa dɨ dáŋ́ Yesu woolı̵́ kɛbná. Dú̵ú̵ kɔ́ vu̵. 36Nán ı̵́ ku̵u̵ ho̧ hȩn yȩ máa, vu̵ pá'ad daga vu̵ hȩn Yesu ka kɔ́ pȩ́ń, ka səd nán yigid ɓı̵́d yȩ máa. 37Nán hág Gɛrazínní pee vu̵ 'waapád vu̵ vi Yesu a lúú la hág bii yɛlı̵́, moo dú̵ú̵ kɔ́ vu̵ du̵u̵n də́ń né. Ma Yesu dɔ́ nɛ́ŋ́ŋı̵́, bi vȩ́' la biilí.
38Nán yigid ɓı̵́d ba vúd woolı̵́ pee ɓá' Yesu bi laa kannɔ á̧ḿ.
A̧máa Yesu ka ki máa, o̧ddu̵:  39“A̧m fíí la kíi móólȩ́, mɔ́ pá'ad nán móó vu̵ hȩn Tayɨɨ ka kɔ́m yɛ 'waapád.”
Nán pee la pá'ad nán kaa vu̵ 'waapád hȩn Yesu ka kɔ́ddu̵ yȩ.
Yesu za̧a̧ wakȩ́ȩ́ tóó ka za' sa̧a̧m woo máa, nim kan wakȩ́ȩ́ waa Yaýru woo nɔmmé
(Matío 9:18-26; Márkus 5:21-43)
40Yesu ka fíí ya máa, dúú vu̵ fȩȩwo̧, moo ba vu̵n laawu̵ ú̵. 41Ɨ́ nii lig sú̵ggı̵́ nán Yúúda voo tóó yaa woolı̵́, yéé woo Yaýru. Ya kə̧ə̧d la Yesu tíŋ́, dȩnnɔ nag moo a laa biilí kíilí, 42moo ká dɨ kan wakȩ́ȩ́ waa dágá 'nɛ́ŋ́, ud ho̧o̧ nɔmme. Ve' woo dɨ wa̧nɓó' zu̵u̵ idú.
Sey Yesu ka dɨ laalı̵́ wu̵lı̵́ máa, dúú vu̵ ɓəəwu̵. 43Wakȩ́ȩ́ tóó ká du̵u̵lı̵́, hȩn kȩȩlȩ́ kɔ́gɔ há̧á̧ ve' wa̧nɓó' zu̵u̵ idú. Baa lı̵́d hȩn naa woo vu̵ 'waa gbaŋ gam voolı̵́, a̧máa kóó nán dágá aga kɔ́ ho̧o̧ woo ka̧'a̧nɔ né á̧ḿ. 44Wakȩ́ȩ́ pee séé la pig Yesu woolı̵́, za' ya̧g sa̧a̧m woo. Vaŋná, hȩn kȩȩlȩ́ woo há̧á̧ 'wáawu̵ zu̵u̵ ya̧g woolı̵́. 45Ma Yesu vi: “Nóo za'aná?”
Nán 'waapád vu̵ su̵u̵, ma Piɛ́r vigi: “Ba'á, nán vu̵ gbɔ kan mɔ́, vu̵ ɓəəmɔ́ á̧ḿ náa?”
46A̧máa Yesu duu moo: “Nán tóó za'anɔ́, moo mí gaa néélȩ́ tóó vúd dɨ míílí̧ fó̧lȩ́.”
47Wakȩ́ȩ́ pee ka ho̧ hȩn yȩ ka duu yú̵gu̵n sı̵́ né máa, tu̵u̵, ya kə̧ə̧d Yesu la tíŋ́, vud hȩn ka kɔ́gɔ pȩ́ń, ka za' Yesu yȩ o̧ la zo"ı̵́, ma duu o̧ ho̧o̧ ba há̧á̧ ka̧' bi ma á̧ḿ.
48Yesu ka ki máa, o̧ddu̵: “Waa kȩ́ȩ́ míí, káḿ 'yɛ́ zó̧ó̧ míílí̧ yɛ, mɔ́ sə́d sú̵'ú̵. A̧m laa nánne.”
49Sey ka dɨ moo yȩ moolȩ́ máa, nán tóó yaa kíi ı̵́ nii lig sú̵ggı̵́ pee woolı̵́, o̧ddu̵: “Waa móó sı̵́ pɛ́lı̵́. A̧m duu 'máá sı̵́ akaw sá.”
50Yesu ka ki máa, o̧d ı̵́ nii lig sú̵ggı̵́ pee: “A̧m kɔ́ dú̵ú̵ sá. A̧m 'yɛ́ zó̧ó̧ móó míílí̧ tée, wú̵ń níḿmɔ́.”
51Sey Yesu ka ya̧ la kíi Yaýru woolı̵́ máa, há' nán tóó a dɔ́ duu bi lig tíŋ́ sá. Séý Piɛ́r kan Yoohá̧na kan Yaakúbu, kan waa ba'a kan waa na'a vu̵u̵ dɔ́ kannɔ. 52Nán 'waapád vu̵ dɨ waa yȩ ká̧né, a̧máa Yesu o̧d vu̵: “I gbɔ ká̧ńne. Waa yȩ nɔɔ né, a̧máa nə nəmme.”
53Nán ku̵u̵ ki máa, vu̵ hı̵́'ɨ Yesu, moo vu̵ gaa waa yȩ ba nɔɔ sú̵'ú̵. 54Yesu ma' waa pee dɔg nagá, o̧ moo dɔg yúba: “Waa kȩ́ȩ́ míí, a̧m lúú dɔggú̵.”
55Wakȩ́ȩ́ waa pee vágád woo fíí ya, daa lúú dɔg vaŋná. Yesu o̧d vu̵ u̵u̵ pú̵gu̵ hȩn lálı̵́ɨ.
56Ɨ́ ha̧a̧lȩ́ woo ku̵u̵ ho̧ hȩn yȩ máa, kɔ́ vu̵ la ɓá'. Ma Yesu tiŋ vu̵ ba u̵u̵ o̧d nán tóó hȩn ka kɔ́y yȩ sá.

Currently Selected:

Lúg 8: DIINT

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in