SAN MARCOS 9
9
1Jesú camajare cʉ̃ ca-buioricaro bero ape wame cʉ̃ buerãre na ca-buioyupʉ tunu:
—Cariape mʉjaare yʉ ĩi. Atopʉ ca-ãna mʉjaa jicãarã mʉja ca-bai yajiparo jʉgoye Ʉpaʉ Dio cʉ̃ ca-aniere mʉja tʉjʉgarã tutuaro mena cʉ̃ ca-ejaro.
La transfiguración de Jesús
(Mateo 17.1-13; Lucas 9.28-36)
2Seis canacã rʉmʉri bero jicãʉ ʉ̃taʉ ca-ʉmʉaricʉpʉ cá-aájupʉ Jesú. Pedro, Jacobo, Juan na jetore na ca-jee aájupʉ cʉ̃ mena. Topʉ eja, ti ʉ̃taʉpʉ ãnaa na ca-tʉjʉ jooro Jesú cʉ̃ ca-baurije ricati ca-bauyupe. 3Cʉ̃ jutii seeto ajiya, seeto majuu cabotiyupe. Camaja sabõu mena jutii cabotirije na ca-cojero netoro cabotiyupe. 4To bairo ca-bairi paʉna Elías, to bairi Moisé buia nʉcari Jesú mena ca-wadapeni tʉjʉnucuñuparã.
5To bairo na ca-bairo tʉjʉʉ Pedro maca oco bairo ca-ĩiñupʉ Jesúre:
—Jã Ʉpaʉ, ñuu majuucõa atopʉ mani ca-ano. To bairi itia wiiacãre mani ána. Mʉ ya wii ca-anipa wii, Moisé ya wii, Elías ya wii ca-anipa wiiri mani ána.
6Jesú buerã ca-acʉa netocoajuparã. To bairi Pedro dope bairo ĩi majiquetibacʉna to bairije ca-ĩicõañupʉ. 7To bairo Pedro cʉ̃ ca-ĩri paʉna bujeri bʉrʉa na ca-buje bipe ájupe. To bairi bʉrʉa bujeri bʉrʉa watoapʉ oco bairo ca-ĩi wadaro ca-apiyuparã:
—Ani yʉ Macʉ, yʉ ca-maii majuu ãmi. Cʉ̃ ca-buiorijere caroaro apiʉjaya, ĩriquere ca-apiyuparã.
8To bairo ca-ĩiro bero ca-tʉjʉ joobajuparã tunu. Jesú jicãʉna cʉ̃ ca-tʉjʉnucuro ca-tʉjʉyuparã. Aperã cʉ̃ mena ca-tʉjʉnucuricarã ca-maañuparã.
9To cõona pʉ ca-ãnana na ca-rui aáto Jesú to bairo ca-bairo na ca-tʉjʉriquere aperãre ca-buio rotiquẽjupʉ:
—Yʉ, camaja tʉpʉ Dio cʉ̃ ca-jooricʉ yʉ ca-anibato quena yʉre jĩa rocagarãma. To bairi ca-bai yajiricʉ ca-ãnacʉ yʉ ca-tunu catíro bero aperãre na mʉja buiogarã yua, na ca-ĩiñupʉ Jesú.
10To bairi aperãre buioquẽnana na jetona ca-tʉgooñañuparã. To bairo tʉgooñari ca-ame ĩi jeniñañuparã:
—¿Dope bairo ca-baipere bai yajiricaro bero tunu catírique cʉ̃ ĩití? ca-ame ĩi jeniñañuparã na majuuna. 11Cabero Jesú quenare ca-jeniñañuparã tunu:
—¿Nope ĩirã judío majare cabuerã, “Dio cʉ̃ ca-joopaʉ majuu jʉgoye Elías ãnacʉ tunu atígʉmi,” na ĩinucutí? cʉ̃ ca-ĩi jeniñañuparã.
To bairo na ca-ĩi jeniñaro oco bairo caroaro na ca-ĩi buioyupʉ Jesú:
12—Cariape ĩima. Elías cʉ̃ cá-atípena ca-añupa Dio yʉre cʉ̃ ca-jooparo jʉgoye. Camajare na ca-yeri quenoo jʉgoyeyepaʉ ca-ãmi. Dio ye queti ucarica pũuropʉ oco bairo baigʉmi Dio cʉ̃ ca-jooricʉ ati yepapʉ ejaʉ, ĩi ucarique ãa: “Yʉ tʉjʉteebana yʉre popiyeyegarãma,” ĩi ucarique ãa. 13Cariape mʉjaare yʉ ĩi: Elías ãnacʉ ca-eja tʉgawĩ, meere. Cʉ̃ ca-ejabato quena tirʉmʉpʉ macana, “Elías atígʉmi,” na ca-ĩricʉ Juan're, “Cʉ̃na ãmi,” cʉ̃ ca-ĩi tʉjʉquẽma. Na ca-boorije maca cʉ̃ cá-ájuparã, cʉ̃ jĩarã. To bairo ána tirʉmʉpʉ macana na ca-ĩi ucaricarore bairona ca-baiyupa Juan're.
Jesús sana a un muchacho que tiene un espíritu malo
(Mateo 17.14-21; Lucas 9.37-43)
14Ʉ̃taʉpʉ ca-ejaricarã na mena macana na ca-anopʉ rui ejarã camaja capaarã ca-ãnare ca-tʉjʉyuparã. Aperã quena judío majare cabuerã Jesú buerã mena seeto ca-ame wada canamuñuparã. 15To bairi Jesú na tʉpʉ cʉ̃ ca-rui ejaro tʉjʉrã ca-tʉjʉ acʉacoajuparã. To bairi cʉ̃ tʉpʉ atʉ aáti, cʉ̃ ca-ñuu rotira aájuparã. 16To bairo na cá-áto:
—¿Ñee uniere wadapenirã to cõo mʉja wada canamurí? na ca-ĩi jeniñañupʉ Jesú.
17To bairo cʉ̃ ca-ĩi jeniñaro apii jicãʉ na paarãacã watoapʉ ca-ãcʉ̃ cʉ̃ ca-ĩi yʉʉyupʉ Jesúre:
—Ʉpaʉ, yʉ macʉ jicãʉna ca-ãcʉ̃re wãti ca-cʉgoʉre yʉ neapʉ́. Yʉ macʉ wãti jʉgori wada majiquẽemi. 18Wãti cʉ̃ ca-ñee roca cũurona cʉ̃ rijeropʉ jopo tuu, cʉ̃ opi baque ruio, to bairi bʉʉ yajicoanucumi yʉ macʉ. Meere, mʉ buerã quenare, “Wãtire cʉ̃ buu rocabojaya yʉ macʉre,” nare yʉ ĩibapʉ. Cʉ̃ buu roca majiquẽma, Jesúre ca-ĩiñupʉ.
19To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apii oco bairo ca-ĩiñupʉ Jesú cʉ̃ buerãre:
—Caroaro yʉre mʉja api nʉcʉbʉgoquẽe. Cariape mʉja tʉgooñaquẽe. Yoaro mʉjaare yʉ ca-ĩi buiobato quena mʉja api majiquẽe. Ani cʉ̃ macʉre yʉ tʉpʉ cʉ̃ neajá, na ca-ĩiñupʉ.
20To bairo cʉ̃ ca-ĩiro Jesú tʉpʉ cawimaʉre ca-neajuparã. Cawimaʉre Jesú tʉpʉ na ca-neatóna majiña mano cawimaʉre cʉ̃ ca-ria ñaaro cʉ̃ cá-ájupʉ wãti tunu. To bairo cʉ̃ cá-áto cawimaʉ maca roca cumu, yugui mecʉ, cʉ̃ rijeropʉ jopo tuu, ca-baicoajupʉ. 21To bairo cʉ̃ ca-bairo tʉjʉri Jesú cawimaʉ pacʉre ca-jeniñañupʉ:
—¿Diwatipʉ to bairo cʉ̃ ca-bai jʉgorí? cʉ̃ ca-ĩiñupʉ.
Cawimaʉ pacʉ maca oco bairo cʉ̃ ca-ĩi yʉʉyupʉ:
—Cawimaʉpʉna to bairo ca-bai jʉgowĩ. 22Capee niri wãti cʉ̃ jĩagʉ peeropʉ cʉ̃ roca joe, riapʉ quenare cʉ̃ roca ñuanucumi. Mʉ ca-tutuarije mena cʉ̃re mʉ ca-netoo majiata jã bopaco tʉjʉri jã átinemoña.
23To bairo cʉ̃ ca-ĩiro Jesú maca oco bairo cʉ̃ ca-ĩiñupʉ:
—Yʉre mʉ ca-nʉcʉbʉgoata cʉ̃re yʉ netooboja maji. Yʉre ca-nʉcʉbʉgorã nipetirãre nipetiri wamere na yʉ netooboja maji.
24To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apii cawimaʉ pacʉ tutuaro ĩi, seeto Jesúre cʉ̃ ca-ĩi jeniñupʉ:
—Mʉre yʉ nʉcʉbʉgo. Netobʉjaro yʉ ca-nʉcʉbʉgoro yʉre átinemoña, seetobʉja cʉ̃ ca-ĩi jeninemoñupʉ.
25Jesú camaja capaarã na tʉpʉ na ca-atʉ ató tʉjʉʉ wãtire roca buʉ oco bairo ca-ĩiñupʉ:
—Wãti cʉ̃ ca-wada majiquẽto, cʉ̃ ca-api majiquẽto cá-ácʉ, buti aácʉja. Ani cawimaʉpʉre ca-ãcʉ̃ aácʉja. Pʉgani cʉ̃pʉre jãanemoqueticõaña.
26To bairo cʉ̃ ca-ĩirona wãti cʉ̃ ca-awaja buti aátona cawimaʉ ca-ria ñaacoajupʉ tunu. To bairo bai, ria yajicoacʉre bairo ca-baiyupʉ. To bairi aperã maca:
—Ria yajicoapi, ca-ĩiñuparã.
27Jesú maca cʉ̃ wamopʉ ñeeri, cʉ̃ ca-tʉ̃ga wamʉo nʉcoñupʉ. To bairo cʉ̃ cá-átona ca-wamʉ nʉcacoajupʉ yua.
28Cabero Jesú wiipʉ cʉ̃ ca-jãaro cʉ̃ buerã aperã na ca-apiquẽtopʉ cʉ̃ ca-ĩi jeniñañuparã:
—¿Nope ĩirã wãtire jã roca buu majiquẽjuparí?
29To bairo na ca-ĩiro:
—To bairo ca-bairã una wãtiare buugarã ʉgaqueti seeto Diore ca-jeni nʉcʉbʉgope ãa.
Jesús anuncia otra vez su muerte
(Mateo 17.22-23; Lucas 9.43-45)
30-31To bairi Césarea Filipopʉ ca-ãnana Galilea yepapʉ cá-aácoajuparã tunu. Topʉ na cá-atíere aperã na ca-majiro ca-booquẽjupʉ Jesú, cʉ̃ buerã jetore na ĩi buiogʉ. Oco bairo na ca-ĩi buioyupʉ:
—Aperã yʉre ñeri, yʉ joogarãma yʉre ca-jĩaparãre. To bairo yʉre na ca-jĩa rocabato quena itia rʉmʉ bero yʉ tunu catígʉ, na ca-ĩiñupʉ.
32Cʉ̃ buerã maca to bairo cʉ̃ ca-ĩrijere ca-api majiquẽjuparã. Api majiquetibana quena, “¿Dope bairo ĩigʉ mʉ ĩití?” cʉ̃ ca-ĩi jeniña uwiyuparã.
¿Quién es el más importante?
(Mateo 18.1-5; Lucas 9.46-48)
33Cabero Capernaum ca-wamecʉti macapʉ ca-ejayuparã. Ti macapʉ eja, na ca-ani wiipʉ na ca-jãaro bero Jesú maca cʉ̃ buerãre oco bairo na ca-ĩi jeniñañupʉ:
—Maapʉ aána ¿ñe uniere mʉja ame wadapenirí?
34Na maca maapʉre aána, ¿ni maca mani mena macacʉ nipetirã netoro ca-roti majii cʉ̃ anicʉtí? ca-ame wada peniricarã aniri cʉ̃ ca-yʉʉquẽjuparã. 35To bairi Jesú ejanumu, cʉ̃ buerã doce majuu ca-ãnare pijo, na ca-ĩiñupʉ:
—Aperã netoro ca-roti majirã anigarã nipetirã bero macana, nare ca-paa coterã ca-anipe ãa.
36To bairo ĩi, jicãʉ cawimaʉre cʉ̃ pijo, na watoapʉ cʉ̃ ca-tʉjʉnucu rotiyupʉ. Cʉ̃ tʉjʉnucu roti, cʉ̃ ne mʉgoñari oco bairo ca-ĩiñupʉ cʉ̃ buerãre:
37—Ani cawimaʉre bairo ca-ãna cawatoa ca-ãna na ca-anibato quena yʉ ca-rotiro mena nare mʉja cá-átinemoata yʉrena átinemorã mʉja áa. Yʉre cá-átinemorã maca yʉ Pacʉre átinemorã áama, ca-ĩiñupʉ Jesú cʉ̃ buerãre.
El que no está contra nosotros, está a nuestro favor
(Mateo 10.42; Lucas 9.49-50)
38Cabero Jesúre cʉ̃ ca-ĩi buioyupʉ Juan:
—Jãare cabuei, apeĩ camaja na yeri wãtiare na cʉ̃ ca-buu reebojaro jã tʉjʉwʉ. “Jesúre ca-api nʉcʉbʉgoʉ yʉ ãa,” ĩri na yeri wãtiare na buti rotiwĩ. Mani mena macacʉ cʉ̃ ca-aniquẽto maca, “Átiqueticõaña,” cʉ̃re jã boca ĩi matawʉ, ca-ĩiñupʉ Juan.
39To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apii Jesú maca oco bairo cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Juan're:
—Cʉ̃ mataqueticõaña. Ni ucʉ̃ yʉ wame mena apeye uniere áti iñoori bero rooro yʉre ĩi majiquetigʉmi. 40Manire ca-teequẽcʉ ucʉ̃ mani mena macacʉna ãmi. 41Noa yʉ yarã mʉja ca-ano mʉjaare cá-átinemorã, ocore mʉjaare ca-tĩarã quenare caroaro na joogʉmi Dio, na quena mʉjaare petoacã cá-átinemorã ãma ĩi.
El peligro de caer en pecado
(Mateo 18.6-9; Lucas 17.1-2)
42’Noo yʉre ca-nʉcʉbʉgorãacãre rooro na cá-áto cá-ácʉ ucʉ̃ Dio cʉ̃ ca-popiyeyepaʉ majuu anigʉmi. Nemoona ʉ̃ta ca-pairica mena cʉ̃ wamʉ tutupʉ jia yori ca-ʉ̃cʉari yapʉ roca ñuacõa jooata ñuuboro. To bairo átato nemoona bai yajiri cabero yʉ yarãre rooro na cá-áto áti rooye tuuquetiboʉmi. 43Mʉja wamo mena rooro átigarã pa ta rocaricarore bairo ána to cõona caroorije áti janaña. Jicã wamo mana anibana quena Dio tʉpʉ to canacã rʉmʉ mʉja ca-ano maca ñuubʉja. Pʉga nʉgoapʉna ca-wamoricʉna anibana quena peero ca-yatiqueti peeropʉ mʉja cá-aáto ñuuquetiboro. 44Peero to bairo to ca-ʉ̃ʉnucucõarije to ca-anibato quena becoa riaqueti majuucõagarãma. 45-48Mʉja rʉpo mena rooro átigarã quena pa ta rocaricarore bairo ána to cõona caroorije áti janaña. Jicã rʉpo mana anibana quena Dio tʉpʉ to canacã rʉmʉ mʉja ca-ano maca ñuubʉja. Pʉga nʉgoapʉna rʉporicʉna anibana quena peeropʉ mʉja cá-aáto ñuuquetiboro. To bairona mʉja capeari mena ape wame tʉjʉri caroorijere mʉja cá-átigaro mʉja capeari pĩa rocaricarore bairo tʉjʉ janacõaña. Ca-capea mana anibana quena Dio tʉpʉ mʉja cá-aáto ñuubʉja. Pʉga capeapʉna cape cʉtiri peeropʉ mʉja cá-aápata ñuuquetiboro. Topʉ peero to ca-ʉ̃ʉnucucõabato quena becoa ria yajiqueti majuucõagarãma.
49’Camaja nipetirã ʉgariquere roarã peero mena jeto roaánucuma. To bairi tiere bairo nipetirã yʉre ca-api nʉcʉbʉgorã popiye tamuori bero netobʉjaro tʉgooña ocabʉtigarãma yua. 50Moa ca-ocaarije ñuubʉja. Ca-ocaaquẽtie macare dope bairo ca-ocaaro áti majiña maa. Moa caroaro ca-ocaarijere bairo caroaro ãña. To bairi amequẽrique mano aninucuña mʉjaa.
موجودہ انتخاب:
SAN MARCOS 9: TAVNT2
سرخی
شئیر
کاپی

کیا آپ جاہتے ہیں کہ آپ کی سرکیاں آپ کی devices پر محفوظ ہوں؟ Sign up or sign in
© 2019, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.