Adventné uctievanieUkážka

radosť.

Najväčšia radosť je radosť z objavovania.

„Práve som objavil túto novú reštauráciu!“

„Práve som objavil túto novú televíznu reláciu!“

„Práve som objavil túto novú kapelu!“

„Práve som zistil, že mám ešte dovolenku navyše!“

„Práve som zistil, že mám bohatého príbuzného, ​​ktorý mi nechal dedičstvo v miliónoch dolárov!"

Radosť je pravdepodobne najhlbším a najbežnejším motivátorom všetkých ľudí všetkých čias. Do veľkej miery ideme za radosťou, za šťastím. Keď objavíš niečo naozaj dobré, nemôžeš robiť inak, než reagovať. Je to, akoby to z teba niečo vytiahlo. Ten okamih objavenia, ten aktuálny zlomok sekundy radosti z niečoho skutočne dobrého — to je radosť.

Naša šanca na radosť nám tak často uniká kvôli jedinej veci: strachu.

Vianočný príbeh je príbehom niečoho skutočne dobrého a toho, čo sa stane, keď vezmeme Boha za Jeho slovo uprostred našich obáv: objavujeme radosť a táto radosť vyvoláva chválu.

Lukáš 2,8

„V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli na poli a strážili svoje stádo.“

Pastieri boli medzi prvými, ktorí sa túto dobrú správu dozvedeli. Nebolo na nich nič zvláštne. Pracovali. Scéna bola obyčajná. To podrobnosti sú dôležité.

Boh prichádza k tebe tam, kde si. Nenúti ťa obliecť sa. Nedá ti adresu na vzdialenom konci sveta, kde Ho môžeš nájsť. Nájde ťa. Prichádza presne na to miesto, kde sa ti zdá najmenej pravdepodobné, že príde.

A keď príde, vieš to.

Lukáš 2,9

„Zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach.“

Niet pochýb o tom, kedy je človek v prítomnosti Boha. Existuje pridružená podmienka: strach. Božia sláva a strach človeka spolu súvisia.

Vyhýbame sa strachu ako moru, a to z dobrého dôvodu. Kto sa rád bojí? Naša averzia k strachu má ale neželané následky.

Naša averzia k strachu nás ohlušila správou, ktorá je počuteľná iba prostredníctvom nášho strachu. Vyhýbame sa svojmu strachu, ale pri tom nám chýba radosť.

Lukáš 2,10

Ale anjel im povedal: „Nebojte sa!…”

Strach, ak nič iné, nás robí prítomnými. Núti nás sústrediť sa na daný okamih. Rovnako, ako keď počujeme zarážajúci zvuk, keď to najmenej čakáme. Zrazu sme všetci ušami.

Tak často sa snažíme skryť pred svojimi obavami, alebo sa pred nimi otupiť, alebo sa pokúšame predvídať všetky možné scenáre a kontrolujeme všetky možné premenné, aby sme zmiernili náš strach. Čo však v prípade, keď nám Boh dáva tieto obavy, aby sme boli prítomnými a pomohli nám počúvať?

Ako vidíš, keď počúvame Boha uprostred svojich obáv, správa je úžasná: neboj sa.

Lukáš 2,10

„...Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí.“

Radosť nie je iba o tom, že sa nemáme čoho báť — radosť spočíva v pohľade na to, ako sa plní naše najlepšie prianie, jediné, ktoré chce riadiť všetky ostatné priania.

Hľa! Existujú dobré správy, o ktorých by si mal svedčiť! Keď to urobíš, bude to tvoja veľká radosť!

Lukáš 2,11

„V Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán."

Hľa! Boh je tu. Prišiel, aby ťa zachránil raz a navždy. Prišiel, aby splnil Svoj sľub. Dni zla sú spočítané. Smútok končí. Spravodlivosť konečne prichádza. Strach už nebude. Keď zabudneš, pripomenie Ti to. Nemusíš si nič obhajovať. Za svoje hriechy sa nemusíš zodpovedať. Bolo vyslovené rozhodujúce slovo, na ktoré si čakal celý život.

Veľká radosť sveta je tu.

Vyzerá však inak, ako by si čakal.

Lukáš 2,12

„Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“

Nie je to v paláci.

Nie je to honosné ani veľkolepé.

Nie je vo výklade luxusného obchodu.

Nie je to vo väčšom dome alebo v krajšom aute.

Nie je to v prázdnom sľube pohybu smerom vpred.

Nie je to v domnelých snoch bohatých a slávnych.

Nie je to ani v tvojich vlastných polovičných pokusoch stať sa lepším človekom.

Je to malé a ľahko to stratíš.

Je to skryté na tom najmenej pravdepodonom mieste.

V jasličkách sa skrýva všetka radosť, v ktorú si sa kedy odvážil dúfať.

Lukáš 2,15–16

Len čo sa anjeli vrátili do neba, pastieri sa rozhodli: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa tam stalo — čo nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu, Jozefa a dieťatko uložené v jasliach.

Pastieri riskovali. Do tejto správy niečo vložili.

Toto je miesto, kde je to pre nás ťažké.

Moderný marketing hrá na našu túžbu po radosti neustále. Naše mysle sú plné falošných sľubov: „Využi tento trend, tento vzťah, tento kariérny postup, tento nový telefón, tohto politického vodcu, tento nový spôsob výchovy detí... a budeš plný radosti!“

Takže nakupujeme. Znova a znova investujeme príliš veľa do príliš malého prísľubu a sme sklamaní. Míňame peniaze s tak malým výnosom. Dostaneme nášho politického vodcu k moci a po chvíli stále cítime, že niečo tu chýba. Niet divu, že je tak ťažké počúvať o novinkách. Niet divu, že sme skeptickí.

Ale nemusíme byť skeptickí voči Bohu. Jeho slovo nás nesklame. Jeho slovo je „dobrá správa o veľkej radosti“. Je to správa týkajúca sa udalosti.

Keď stavíme svoje životy na túto dobrú správu, tento úžasný objav, nachádzame veľkú radosť. A táto radosť v nás čosi prebúdza: chválu.

Lukáš 2,20

„Pastieri sa potom vrátili, oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.“

Radosti vždy predchádza chvála. Aj pri menších radostiach, ako napríklad pri dobrom jedle, si nevieš pomôcť, jednoducho nahlas vyjadríš svoju radosť. „Mmmm! Toto je výborné!“ O koľko viac bude táto konečná radosť v tebe vyvolávať chválu?

Tieto Vianoce sa neboj vziať Boha za Jeho slovo presne tam, kde si, uprostred vlastných obáv. Sleduj túto dobrú správu a objav svoju veľkú radosť! Podstúp toto riziko a stav naň všetko.

Nesklame ťa. Vo svojej radosti budeš praskať vo švíkoch plný chvály.

...

Modlitba:

Bože, aj keď mám strach, pomôž mi, aby som Ťa vzal za slovo. Pomôž mi objaviť radosť.

Cvičenie:

Sprav si zoznam spôsobov, ako si investoval príliš veľa do príliš mála. Popros Boha, aby ti pomohol aktívne počúvať túto dobrú správu a nebáť sa.

—————————