Adventné uctievanieUkážka

pokoj.

Hebrejské slovo pre „pokoj“ je slovo „shalom“. Znamená „byť v bezpečí, stabilný, dokonalý, úplný, nič nechýbajúci.“ Shalom znamená prítomnosť pohody a harmónie vo vnútri aj mimo vnútra. Znamená to tiež absenciu úzkosti alebo stresu. Biblicky je toto slovo zamerané na budúcnosť.

Jeden by si myslel, že narodenie kniežaťa „shalom“ muselo byť pokojné.

Jeden by si myslel.

Matúš 1,18–19

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Skôr však, ako sa zišli, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jej muž Jozef bol však spravodlivý a nechcel ju verejne vystaviť hanbe. Rozhodol sa teda tajne ju prepustiť.

O Jozefovi, pozemskom otcovi Ježiša, vieme veľmi málo. Je stolár. Je remeselník, ktorý pracuje rukami. Nie je to akademik, obchodník, ani kňaz. Je to „poctivá práca za poctivú mzdu“ typ chlapa.

Keď jeho snúbenica otehotnie (z Ducha Svätého, hoci to ešte nevie), jeho reakcia je príkladná. Napriek tomu, čo bolo s najväčšou pravdepodobnosťou hlbokým zranením, „nechcel ju verejne vystaviť hanbe“ a rozhodne sa situáciu vyriešiť potichu, bez akýchkoľvek rozruchov. Chce ju uchrániť pred hanbou, o ktorej vie, že by mohla prísť. Jozef je pokojný a to, čo považuje za zlé, odplatí dobrým. Inými slovami, je to dobrý človek.

V tomto bode príbehu určite nie je v pokoji.

Matúš 1,20

Keď o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel.

Jozef „uvažoval“ dlho do noci. Aj jeho sny sú zamerané na situáciu. Je uprostred stresujúceho sna, keď sa objaví anjel s úlohou.

Matúš 1,20-23

a povedal: „Jozef, syn Dávida, neboj sa prijať Máriu, svoju ženu. Veď to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud z jeho hriechov.“ Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal prostredníctvom proroka: Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.

V príbehu narodenia Ježiša figurujú anjeli. Prichádzajú v žiare a sú známi tým, že prinášajú „dobrú správu s veľkou radosťou!“ Ale pre Jozefa, napriek tomu, že sú tieto správy skutočne dobré, dôsledky sú pre neho tu a teraz ťažké.

Jozef má pokračovať v manželstve. Ona a jej syn sú veľmi dôležití. Mária je tou, o ktorej prorok svedčil. Ježiš zachráni ľudí pred ich hriechmi. To sú ohromné osudy.

Ale čo Jozef? Je zaujímavé, že nie je spomenuté nič o jeho vlastnom živote, dopadoch na neho. Je to, akoby sa jeho odkaz mal viazať na život týchto dvoch: panny a jej syna.

„Nebuď hrdina, Jozef“ — viem si predstaviť, ako hovoria jeho priatelia. „Bol to len hlúpy sen.“

Matúš 1,24–25

Keď Jozef precitol zo spánku, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Nepoznal ju však, kým neporodila syna, ktorému dal meno Ježiš.

Boh prikáže Jozefovi, aby niečo urobil, a má v úmysle to urobiť. Skrz nepohodlie, skúšky, úzkosti, výzvy a hanbu (rozumej: nie pokoj) vychováva Knieža pokoja.

Keby som bol Jozefom, mal by som niekoľko otázok. Ale Jozef sa na nič nepýta. Dôveruje Bohu a poslúcha.

V skutočnosti je zo všetkých postáv na začiatku Ježišovho života Jozef najviac tvárou v tvár nebeským poslom. Anjeli sa opakovane zjavujú s ťažkou úlohou. Jozef opakovane dôveruje a poslúcha. Presvedč sa sám…

Matúš 2,13–14

Keď odišli, Jozefovi sa zjavil vo sne Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi dieťatko i jeho matku a uteč do Egypta! Zostaň tam tak dlho, kým ti nepoviem. Herodes bude totiž hľadať dieťatko, aby ho zahubil.“ A tak Jozef vstal, vzal za noci dieťatko i jeho matku a odišiel do Egypta.

Matúš 2,19–20

Keď Herodes zomrel, Pánov anjel sa vo sne zjavil Jozefovi v Egypte a povedal: „Vstaň, vezmi dieťatko a jeho matku a choď do izraelskej krajiny, lebo tí, čo chceli vziať život dieťatku, pomreli.“

Snažíme sa tak tvrdo zvládať náš vlastný vplyv, naše dedičstvo, náš vlastný pokoj. Toľko úzkosti, toľko stresu, tak málo pokoja pochádza zo snahy vykúzliť z telesnej sily niečo naveky zmysluplné. Boh od nás nežiada, aby sme rozdelili more, ale aby sme ním prechádzali. Boh nežiada Jozefa, aby vysvetlil svetu svoje manželstvo a rodinu — žiada, aby Mu Jozef dôveroval a poslúchal Ho.

Dôvera a poslušnosť sú to, ako nechávame Boha plniť Jeho prisľúbenie. Pri tom, ako to urobil Jozef, nachádzame pokoj.

Filipanom 3,13–14; 4,7

Bratia, ja si nenamýšľam, že som to už získal, ale len jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou. Bežím k cieľu pre cenu nebeského Božieho povolania v Kristovi Ježišovi. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.

Tieto Vianoce si vyber zveriť svoj osud Bohu a podobne ako Jozef spoj svoje dedičstvo s Kniežaťom pokoja.

...

Modlitba:

Bože, daj mi Tvoj pokoj. Pomôž mi dôverovať Ti a poslúchať Ťa.

Cvičenie:

Aké sú spôsoby, akými si sa pokúsil oddeliť dôležitosť večnosti od ľudskej sily?

V ktorých oblastiach ťa Boh volá, aby si mu dôveroval a poslúchal Ho, aj keď je to ťažké?