NOVÝ ŽIVOT na ruináchUkážka

Čítanie: 2. kroník 36, 15-21; Ezdráš 1, 1-4; 7,1-10; 2. Petrov 3, 8-13

SOAP: 2. Petrov 3, 9

Na začiatku štúdia Nehemiáša potrebujeme porozumieť historickému pozadiu tejto knihy. Za vlády kráľa Dávida zažíval izraelský ľud veľké požehnanie. Po smrti Dávidovho syna Šalamúna sa však izraelský národ rozdelil na dve kráľovstvá, Izraelské a Judské. Izrael sa vzbúril proti Bohu a preto bol zvrhnutý a zničený Asýrčanmi. Asýrčania rozptýlili izraelský ľud do vyhnanstva v regióne, ktorému vládli.

Počas nasledujúcich sto rokov sa búril aj judský ľud a Boh ich musel potrestať. Keď Babylončania obsadili Jeruzalem, odviedli tamojších ľudí do Babylonu, kde zostali sedemdesiat rokov.

Nakoniec, po uplynutí predpovedaného sedemdesiatročného vyhnanstva, Boh obmäkčil srdce perzského kráľa (vládcu národa, ktorý neskôr ovládol Babylon), a ten umožnil judskému ľudu vrátiť sa späť do svojej krajiny. Mnohí sa vrátili domov a začali pracovať na obnove jeruzalemského chrámu. Zhruba po päťdesiatich rokoch sa do Jeruzalema vrátil tiež Ezdráš a obnovil bohoslužby v chráme.

Nehemiášov príbeh začína krátko po Ezdrášovom príchode do Jeruzalema. Nehemiáš žil v Perzii, nevrátil sa hneď do Jeruzalema tak ako mnohí iní. Napriek tomu Boh použil Nehemiáša a jeho známosť s perzským kráľom na to, aby obnovil múry Jeruzalema a obrátil srdcia judského ľudu späť k sebe.

Hospodin potrestal Izrael i Júdu, pretože sa Mu obrátili chrbtom a nekonali podľa Jeho prikázaní. Po období trestu však Boh obnovil judský ľud. Odpustil im, pretože sa kajali a odvrátili sa od modlárstva. Návrat Židov do Jeruzalema a oprava mesta odrážali to, čo Boh konal v ich srdciach.

Hoci nemusíme zažiť doslovné vyhnanstvo ako judský ľud, je pravdepodobné, že z času na čas dostaneme od Boha nejakú výchovnú lekciu. Ale náš Boh je verný, ak sa kajáme a vrátime sa k Nemu. Je trpezlivý a nechce, aby ktokoľvek zahynul, ale túži po tom, aby všetci činili pokánie a uverili v Neho.