Ezdráš 1:1-10

V prvom roku perzského kráľa Kýra, aby sa splnilo slovo Hospodina, vyslovené Jeremiášovými ústami, Hospodin vzbudil ducha perzského kráľa Kýra a on dal v celom svojom kráľovstve vyhlásiť — a to aj písomne — toto: „Takto hovorí perzský kráľ Kýros: ‚Hospodin, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a on ma poveril, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Kto spomedzi vás patrí k jeho ľudu, nech je jeho Boh s ním, nech sa vydá do Jeruzalema, ktorý je v Judsku, a nech buduje dom Hospodina, Boha Izraela; to je ten Boh, ktorý je v Jeruzaleme. Každého, kto zostal na ktoromkoľvek mieste, kde býva ako cudzinec, nech podporia miestni obyvatelia striebrom, zlatom, majetkom a dobytkom spolu s dobrovoľnými darmi na Boží dom, ktorý je v Jeruzaleme!‘“ A tak sa vybrali rodoví náčelníci Júdu a Benjamína, kňazi a leviti a vôbec každý, v kom Boh vzbudil svojho ducha, aby šiel a staval Hospodinov dom, ktorý bol v Jeruzaleme. Všetci navôkol ich podporili striebornými nádobami, zlatom, majetkom, dobytkom a drahocennosťami, okrem všetkého, čo darovali dobrovoľne. Kráľ Kýros vydal nádoby Hospodinovho domu, ktoré Nebukadnesar odvliekol z Jeruzalema a uložil v dome svojho Boha. Perzský kráľ Kýros ich vydal prostredníctvom pokladníka Mitredáta a ten ich prepočítané odovzdal judskému kniežaťu Šešbaccarovi. Toto je ich počet: tridsať zlatých mís, tisíc strieborných mís, dvadsaťdeväť nožov, tridsať zlatých čiaš, štyristodesať druhoradých strieborných čiaš, tisíc iných nádob