3. deň: Smútok je posvätná zem.

Každý rodič môže potvrdiť, že počúvať plač svojho dieťaťa trhá srdce. Rodičia sú odhodlaní starať sa o svoje deti. Bolesť ich detí v nich prebúdza súcit, aj keď táto „bolesť“ je len tvrdohlavé odmietanie zavrieť oči a ísť spať.

Tak isto naša bolesť rezonuje v srdci Boha. Vždy sa stará a je vždy blízko. Nie je to len nejaký necitlivý rozdávateľ úloh sediaci na oblohe, ktorého zaujíma iba to, koľko toho stihneme alebo či sme dnes zhrešili.

Záleží mu na nás. Chápe, čím prechádzame. Zdieľa s nami naše pocity.

Biblia často hovorí o tom, ako Boh „počuje naše volanie“ alebo „vidí naše utrpenie“. Malé úmrtia, ktorými prechádzame, sa dotýkajú Božieho srdca. Sme pre neho nekonečne cenní, preto zdieľa s nami naše bolesti. Aj keby išlo o relatívne malú stratu v očiach iných ľudí – napríklad zamietnutie povýšenia v práci, alebo pokazené auto, alebo zamietavý list od vydavateľa, alebo smrť rodinného zvieracieho miláčika – pre Boha sú aj tieto zakúsenia smrti dôležité.

Predtým, ako Ježiš vzkriesil Lazara z mŕtvych, stretol sa najprv s jeho sestrami, Martou a Máriou. Mali samozrejme zlomené srdce. Dokonca cítili hnev. Môžeš to počuť v ich hlase v Jánovi 11. Keď Ježiš v tomto momente videl smútok Márie a ostatných, premohol ho súcit a začal plakať.

Uvedomuješ si, ako veľa to hovorí o Božom srdci? Ježiš vedel, že Lazar vstane z mŕtvych – a napriek tomu plakal. Ich bolesť bola preňho dôležitá. Neignoroval stratu; bola preňho hodnotná. Sedel s nimi v ich utrpení a zdieľal ich slzy.

Prečo Bohu záleží na našich slzách?

Je to jednoduché. Pretože Bohu na nás záleží. A nielen na našej produktivite, našej svätosti alebo našej štedrosti. V jeho očiach je tvoja bolesť vzácna. Tvoj smútok je svätý. Tvoja strata je svätá.

Takže keď zaútočí smrť, neponáhľaj sa potlačiť svoj smútok. Neuzatváraj sa do ticha. Nepotláčaj svoju stratu v mene viery alebo sily. Dovoľ si „pociťovať všetky emócie“ tak dlho ako potrebuješ, pretože tvoje chvíle skúsenosti smrti sú vzácne v očiach Pána.