Veľkonočné jasličkyUkážka

Bola som tam.
Videla som to všetko.
Anjela, ktorý mi povedal, že budem nosiť Božieho Syna,
Jozefov pohľad, keď si myslel, že som ho zradila,
a keď mi povedal svoj sen.
Zdanlivo nekonečnú cestu do Betlehema na sčítanie ľudu
a cesty do Jeruzalema, aby som navštívila chrám a videla priateľov v meste.

Videla som ho robiť prvé kroky a sledovala som, ako padal,
s Jozefom sme ho učili čítať a potom bol stále v synagóge alebo chodil za rabínmi, kládol im otázky a počúval ich príbehy.

Dnes to však bolo iné,
každý krok
a každý pád
bol utrpením.
Môj chlapček bol sotva poznateľný, zaobchádzali s ním nemilosrdne.
Neviem, kde som našla silu postaviť sa pod kríž,
ale Ján tam bol so mnou a mojím synom, pozrel na mňa a požiadal ma, aby som sa starala o Jána a aby sa Ján staral o mňa. Je ťažké opísať lásku v jeho očiach, ale naplnila moje zlomené srdce nádejou.

Spomenula som si na dar myrhy, ktorý nám dali pocestní, spomenula som si na prísľub anjela a na to, čo mi toľkokrát povedal môj syn, aby som sa nebála. Neviem, čo príde po dnešku, po tomto strašnom dni, ale viem, že je toho viac, že stále existuje nádej, že aj jeho smrť takým brutálnym spôsobom môže mať zmysel a môže nás všetkých zachrániť. Pane, zmiluj sa nad nami všetkými.

Prosím, modli sa so mnou, pripoj sa k týmto slovám: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov Amen.

Tento monológ bol pôvodne použitý ako súčasť liturgie Veľkého Piatku, použi ho spolu s úryvkom z Písma, ktorý ho inšpiroval, na zamyslenie sa nad týmito dvoma základnými udalosťami.

Postav sa na Máriino miesto a sleduj tieto udalosti, uvažuj o jej zážitkoch z tohto dňa a o budúcom vzkriesení.