Veľkonočné jasličkyUkážka

Bol som tam,
pravdepodobne pred viac ako 30 rokmi,
je to noc, na ktorú sa len tak ľahko nezabúda.

Na kopci, v noci, pozoroval som ovce, keď sa zrazu rozjasnilo tak, že bolo takmer denné svetlo. Obklopili nás zbory anjelov, ktorí spievali „sláva Bohu na výsostiach“ a hovorili nám, aby sme išli do mesta.

Neviem, čo som čakal, no určite nie dieťa a jeho mamu, ktorá bola približne v mojom veku.
Vedeli sme však - ťažko to presne opísať - ale toto dieťa bolo nádherné, Boh bol naozaj prítomný
a Mária, tak sa volá tá mama, sa na mňa hlboko zamyslene usmievala.

Zostali sme v kontakte a každých pár rokov sme sa stretávali. Tie posledné približne tri roky všetko zmenili, ale nikdy som si nemyslel, že uvidím toto; dieťa, ktoré som uctieval, sa stane mužom, ktorého som videl ukrižovaného!

Moje srdce je zlomené. Dúfal som, že Ježiš je Mesiáš a Mária je o tom presvedčená, ale toto sa mi zdá také... konečné!

Musím ísť za Máriou, môžeme sa navzájom utešiť.

Tento monológ bol pôvodne použitý ako súčasť liturgie Veľkého Piatku, použi ho spolu s úryvkom z Písma, ktorý ho inšpiroval, na zamyslenie sa nad týmito dvoma základnými udalosťami.

Čo pre teba osobne znamená vtelenie a ukrižovanie?