Nádherne OdovzdanáUkážka

Čítanie: Genezis 16; 21, 1–20

SOAP: Genezis 16,13

Stalo sa ti už niekedy, že ťa druhí odsúdili, vylúčili alebo ponížili? Každá z nás s tým má nejaké skúsenosti, ktoré bývajú bolestivé a je ťažké na ne zabudnúť. Zvyčajne si tieto spomienky nesieme so sebou aj dlho potom, keď sa okolnosti zmenia.

Abramova manželka Saraj bola unavená z čakania na to, kedy jej Boh dá zasľúbeného syna, a tak zariadila, aby jej slúžka Hagar počala namiesto nej. Abrahám sa dočkal potomka, ale bol to ľudský pokus ako naplniť Bohom daný sľub. Aj keď Izmael nebol synom, prostredníctvom ktorého sa malo naplniť Božie zasľúbenie, Boh preukázal Hagar a jej synovi súcit a starostlivosť.

Keď Hagar počala, jej postavenie slúžky sa nahradilo postavením ženy, ktorá nosí Abramovho syna. Prvýkrát v živote mala niečo, čo Saraj nemala a začala ňou opovrhovať. Saraj bola ponížená a Hagar povýšená.

Saraj na oplátku začala s Hagar zaobchádzať tak zle, že Hagar ušla do svojho rodného Egypta, aj keď tým riskovala svoj život a aj život svojho nenarodeného dieťaťa. Nevieme, aký mala Hagar vzťah s Bohom, ale vedela o viere Abrama a Saraj a o sľube, ktorý im Boh dal. Rozoznala Pánovho anjela, ktorý bol poslom Abramovho Boha. Namiesto toho, aby kládla otázky, chválila Boha za to, že ju vidí a že sa jej ukázal.

Hagar vo svojom utrpení dostala prísľub od Boha, že bude tiež požehnaná a vzídu z nej mnohé generácie. Boh si ju našiel na púšti, a to nielen v tomto prípade, ale neskôr, pri inej príležitosti, keď reagoval na plač jej syna. Boh ju v púšti neopustil a stále bol aj s Izmaelom, keď vyrastal (Genezis 21, 20).

Nemusíme čakať na to, kým budeme zdravé, vzdelané alebo dobré, aby sme zažili Božiu prítomnosť. On sa s nami stretne presne tu a teraz, v našej púšti. Boh nás vidí a zo svojej veľkej milosti nám ponúka, aby sme Ho spoznali. A keď Ho potrebujeme, On sa ukáže znova a znova. Jeho láska k tebe sa nikdy nepominie.