Genezis 21:1-20

Hospodin navštívil Sáru, ako povedal, a splnil, čo jej sľúbil. Sára počala a porodila Abrahámovi syna v jeho starobe a v čase, ktorý mu Boh predpovedal. Abrahám dal svojmu synovi, ktorého mu porodila Sára, meno Izák. Na ôsmy deň obrezal Abrahám svojho syna Izáka, ako mu prikázal Boh. Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn Izák. Vtedy Sára povedala: „Boh mi dal dôvod zasmiať sa. Kto sa to dopočuje, zasmeje sa.“ A dodala: „Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude ešte pridájať synov? A predsa som mu porodila syna v jeho starobe.“ Chlapec rástol a odstavila ho. V deň, keď bol Izák odstavený, Abrahám vystrojil veľkú hostinu. Keď Sára videla, že syn Egypťanky Hagar, ktorého porodila Abrahámovi, vysmieva sa jej synovi, povedala Abrahámovi: „Vyžeň tú slúžku i jej syna, lebo syn tejto slúžky nesmie mať podiel na dedičstve s mojím synom Izákom!“ Abraháma sa to veľmi dotklo, lebo to bol jeho syn. Boh však povedal Abrahámovi: „Netráp sa nad chlapcom ani nad slúžkou. Poslúchni Sáru vo všetkom, čo ti povedala, lebo tvoje potomstvo sa bude volať po Izákovi. No aj zo syna slúžky urobím veľký národ, lebo je tvojím potomkom.“ Abrahám včasráno vzal chlieb a mech s vodou, dal to Hagar; dieťa jej položil na plecia a prepustil ju. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba. Keď sa voda z mecha minula, položila chlapca pod jeden z kríkov, poodišla a sadla si opodiaľ, asi na dostrel z luku, lebo si povedala: „Nemôžem sa dívať, ako zomiera dieťa.“ Sadla si naproti a nahlas sa rozplakala. Boh však počul chlapcov hlas a Boží anjel zavolal z neba na Hagar a povedal jej: „Čo ti je, Hagar? Neboj sa, veď Boh počul chlapcov hlas tam, kde je. Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne svojou rukou, lebo z neho urobím veľký národ!“ Vtom jej Boh otvoril oči a ona zazrela vodný prameň. Šla teda naplniť mech vodou a dala sa chlapcovi napiť. Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol, býval na púšti a stal sa lukostrelcom.