Dôvera Bohu v UtrpeníUkážka

Čítanie: Rimanom 8, 18–39

SOAP: Rimanom 8, 24–25

Pavlove slová v 8. kapitole Rimanom nám pripomínajú, že dôvera v Boha nie je pasívna činnosť. Naopak, je to vedomá voľba a každodenný záväzok pripomínať si, kým On je a čo nám zasľúbil. Zakaždým, keď sa pridŕžame Jeho sľubov, naša viera rastie.

Utrpenie, ktoré zažívame na tomto svete je výsledkom hriechu. Naše osobné utrpenie nemusí byť výsledkom hriechu, ale príčinou bolesti, skazenosti a poviazanosti je hriech. Stvorenstvo trpí pod váhou hriechu v otroctve skazy. Náš svet doslova volá, stoná a dúfa v slobodu a vykúpenie.

Očakávame vykúpenie. Keď sme v Kristovi, máme dar nádeje v to, čo má prísť. On nám zasľúbil slávne vykúpenie, fyzické a aj duchovné a my túžobne očakávame, kedy nastane.

Dokiaľ nepríde, držíme sa nádeje úplného vykúpenia skrze dielo Ježiša Krista. Pri pohľade na vlastnú bolesť a skazenosť, na choroby a smrť našich milovaných alebo na úpadok v spoločnosti, toto je nádej, ktorej sa držíme. Pretože ak naša nádej spočíva v Jeho obeti, zmŕtvychvstaní a druhom návrate, sme spasení.

Táto nádej nám dáva silu ísť ďalej. Bez nej by sme nemali dôvod dôverovať Kristovi. A naša nádej sa môže ďalej rozmáhať, ak sa rozhodneme, že sa budeme dennodenne pridŕžať Jeho zasľúbení.

Život možno nikdy nebude jednoduchší, ale môžeme sa učiť vytrvalosti. Vytrvalosť chce prax a disciplínu. Bežec nemôže zabehnúť maratón bez toho, aby najprv zabehol jednu míľu a potom ďalšiu a ďalšiu. Musí najprv pretrpieť tréning, aby si vybudoval výdrž, inak nedobehne do cieľa. Vytrvalosti sa naučíme takisto len tým, že vytrváme. Keď sa rozhodneme veriť tomu, že Ten, ktorý nás zachránil, nás nakoniec vykúpi aj z trápenia, budeme môcť s vytrvalosťou očakávať Jeho návrat.