Dôvera Bohu v UtrpeníUkážka

Čítanie: Rimanom 8, 18–39

SOAP: Rimanom 8, 38–39

Ako sme si už povedali, nárek vyžaduje prax. Je to prostriedok na vyjadrenie našich pocitov Bohu v období smútku a straty. Tieto obdobia sa často zdajú také dlhé, temné a ťažké, až máme pocit, že nikdy nepominú.

Slová apoštola Pavla Rimanom nám pripomínajú, že absolútne nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky. Jeho láska je nemenná bez ohľadu na to, ako sa cítime. Keď sú naše okolnosti nepredvídateľné a strácame všetku nádej, On zostáva ten istý a Jeho láska k nám nikdy nesklame.

V dobe vzniku Listu Rimanom mal Pavol za sebou už mnoho utrpenia kvôli svojej viere v Krista. V minulosti aj on sám prenasledoval kresťanov a bol priamym svedkom Štefanovej istoty v Krista, dokonca aj v okamihu smrti (Skutky 7, 54 - 8, 1). Mal osobnú skúsenosť s prenasledovaním zo strany vládnych orgánov (Skutky 9, 23 - 25), riešil spory v cirkvi (Skutky 15) a bol aj uväznený (Skutky 16, 16 - 40). Jeho vlastné skúsenosti dosvedčujú pravdivosť jeho tvrdenia spomínaného vo veršoch 38-39: nič z toho, čo zažil, ho nemohlo odlúčiť od Božej lásky. A to platí pre každého z nás.

Obdobia bolesti počas nášho života prídu a zas odídu. Keď sa vyzbrojíme pravdou, môžeme prehlasovať dôveru v Boha aj v ťažkých obdobiach. Bez dôvery je náš nárek beznádejný. Bez dôvery v to, že Boh je za nás, môže byť bolesť vysiľujúca. Ale keď sme presvedčení, že nás nič nemôže odlúčiť od Jeho lásky, náš nárek sa stane velebou. Vyjadrením dôvery prinášame Bohu slávu bez ohľadu na to, aké temné alebo zúfalé sú naše okolnosti.