Istota VečnostiUkážka

Čítanie: Ján 21

SOAP: Ján 21, 24–25

Niekomu sa to môže zdať čudné, že záverečné slová Evanjelia podľa Jána nie sú o Ježišovi, ale o autorovi. Lenže Jánove záverečné slová vysvetľujú, prečo sa čitateľ môže spoľahnúť na jeho svedectvo o tom, že Ježiš je Boží Syn a jediná cesta k večnému životu. V tomto evanjeliu nachádzame mnoho kontrastov medzi Jánom a Petrom. Skutočnosť, že Ján sa označoval za „učeníka, ktorého Ježiš miloval”, by mohla pôsobiť povýšenecky, Ján to však nerobil z pýchy, ale preto, aby dokázal, že jeho svedectvo o vzkriesenom Kristovi je spoľahlivé.

Počas poslednej večere sedel Ján vedľa Ježiša a naklonil sa k Jeho hrudi, kým Peter sedel naproti (13, 23-25). Po Ježišovom zatknutí Peter ostal na nádvorí, kým Ján šiel s Ježišom dovnútra (18, 15-16). Peter v tú noc zaprel Ježiša, kým Ján ostal s Ním až do Jeho smrti (18, 27; 19, 27). Keď Mária priniesla správy o zmŕtvychvstaní, Peter a Ján utekali k hrobu. Ján bežal rýchlejšie a uveril, kým Peter nerozumel tomu, čo sa udialo (20, 2-9). A počas posledného rybolovu Ján bol prvý, ktoré spoznal Ježiša na brehu (21, 7).

Kontrast medzi dvoma učeníkmi nie je urážkou Petra, pretože Ježiš ho nezatratil, ale obnovil ho. Bol to Peter, ktorému prikázal, aby sa staral o Jeho ovce. V predpokladanom čase vzniku tohto evanjelia Peter viedol zbor v Jeruzaleme. Pokiaľ Petrovo svedectvo bolo spoľahlivé, nebolo to inak ani so svedectvom Jána.

Veríš tomu, že udalosti zapísané v tomto evanjeliu sú pravdivé? Veríš, že Ježiš je Boží Syn a jediná pravda k večnému životu? Veríš v Neho? Ak nie, preskúmaj svoje dôvody. Ak veríš týmto slovám, podeľ sa o ne s druhými. Veď Jánovo svedectvo nebolo napísané iba pre tých, ktorí veria, ale aby celý svet vedel, že Ježiš je Boží Syn a aby sme mohli mať život v Jeho mene!