Istota VečnostiUkážka

Čítanie: Ján 20, 1–18

SOAP: Ján 20, 17

Pre učeníkov prišla Ježišova smrť veľmi náhle. V jednom momente ešte boli s Ním pri spoločnom jedle a o niekoľko hodín už sledovali Jeho ukrižovanie. O niekoľko dní išla Mária Magdaléna k hrobu, ale kameň bol odstránený a Ježišovo telo bolo preč. Nepochopila, že sa stal zázrak – že Ten, ktorý má moc nad smrťou, porazil smrť. Keď Peter a druhý učeník (o ktorom vieme, že bol Ján) prišli k hrobu, boli tiež prekvapení. Ján videl, že Ježišovo telo je preč a uveril. Smrť nemohla zmeniť, že Ježiš je Boží Syn a jediná cesta k večnému životu.

Mária zostala pri hrobe. Keď sa jej zjavil Ježiš, nespoznala Ho hneď, ale až keď vyslovil jej meno – On je Dobrý pastier, ktorý volá svoje ovečky po mene (Ján 10, 3).

Ďalšie Ježišove pokyny sa nám môžu zdať zvláštne. Prikázal Márii, aby sa Ho nedotýkala, pretože ešte nevystúpil k Otcovi. Namiesto toho mala ísť a povedať bratom, že Ježiš vystupuje k Otcovi. Vzkriesenie všetko zmenilo. Nič nebolo ako predtým.

Ježiš nebol rovnaký; Jeho telo bolo nové, vzkriesené a dokonalé. Mal sa vrátiť k Otcovi, aby bol oslávený. Z Ježišových slov bolo zrejmé, že ich vzájomný vzťah s Máriou sa zmenil. Nebolo to tak, že by sa Mária nemohla fyzicky dotýkať Ježiša (v ďalších scénach sa mnohí učeníci dotýkali Ježiša). Znamenalo to, že jej vzťah s Ním už nebol podmienený Jeho fyzickou blízkosťou, ale bol založený na Jeho spasiteľskom diele a na jej viere v Neho.

Doteraz Ježiš hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi. Tu nazýva Boha „môj Otec a váš Otec“, čím naznačuje zmenu v spôsobe, akým sa učeníci vzťahujú k Bohu. Stali sa Božími deťmi, Ježišovými spoludedičmi. Ježiš im otvoril cestu k Otcovi, mohli mať s Ním vzťah a získali prístup k večnému životu. Vzkriesenie všetko zmenilo. Ježiš žije a keď v Neho veríme, máme u Boha bezpečné a isté miesto vo večnosti.