Upokoj sa: Jednoduchý sprievodca tichými chvíľamiUkážka

Upokoj sa: Skrytá vytrvalosť

Kultúra prezentovania sa je v dnešnej dobe skutočne veľká.

Žijeme vo svete, kde je tlak na to, aby nás bolo vidieť; prezeráme si profily iných ľudí a cítime potrebu prezentovať našu vlastnú starostlivo upravenú verziu nás samých.

Jednou z nevyhnutných podmienok času stíšenia je, že sa odohráva v tajnosti. Je to čas skrytosti.

V 1. knihe Kráľov 17,1 Eliáš prichádza na významné miesto, na dvor kráľa Achaba, kde hlása Božie slovo, ktoré bude mať hlboký vplyv na národ a hovorí „nebude v týchto rokoch rosa ani dážď, iba na moje slovo.”

To je naozaj oznámenie.

V ďalšom verši Boh hovorí Eliášovi: „Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a ukry sa.” Eliáš sa veľmi rýchlo presúva z miesta na výslní na miesto skrytosti.

Ukry sa!

Na tomto mieste skrytosti dostáva Eliáš od Boha nezvyčajné jedlo, schovaný na neprístupnom mieste pri malom potoku, je každý deň kŕmený havranmi.

Toto miesto bolo určite mimo jeho komfortnej zóny. Bol to svet ďaleko od kráľovského paláca; osamelé miesto, kde sa úplne musí spoliehať na Boha, pokiaľ ide o stravu a ochranu. Po chvíli potok vyschne a Eliáš putuje na nepriateľské územie, kde sa o neho zázračne stará vdova. To bolo pre Eliáša ďalšou výzvou.

Boží muž, prosiaci o pomoc vdovu, ktorá bola sama odkázaná na pomoc iných, bolo kultúrne tabu a znamenalo mimoriadne pokorenie. Ale práve vo chvíli pokory Boh koná zázračne; Eliášovi a rodine vdovy poskytne neobmedzené zásoby múky a oleja na živobytie.

Tri roky po tom, čo Boh prvýkrát prikázal Eliášovi, aby sa skryl, mu Boh hovorí: „Choď sa ukázať.” (1. Kr 18,1) Eliáš sa vracia a oznamuje, že začne pršať.

Predstav si, aké frustrujúce muselo byť to čakanie?

Ako sa dokážeme vyrovnať s myšlienkou skrytosti v kultúre, ktorá, ako sa zdá, si cení dôležitosť, slávu, uznanie a verejné pochvaly?

Je to práve v skrytosti, kde sa učíme o Bohu, kde sa spoliehame na Boha, kde nás Boh živí a utešuje, kde začíname dôverovať Jeho konaniu, kde lekcie, ktoré nás učí, sú jedinečné a niekedy znamenajú, že nás budú kŕmiť havrany a starať sa o nás vdovy. Skrytosť nás pripravuje na chvíle, keď sa staneme viditeľnými.

V skrytosti sa tiež učíme vytrvať: 17. kapitola 1. knihy Kráľov trvá tri roky - dlhé obdobie skrytosti.

Rimanom 12,2 nás učí: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania....”

Ak si chceme zachovať tichý čas a nepodliehať modelom tohto sveta, musíme pochopiť, že jednou z hybných síl našej kultúry je bezprostrednosť.

V tejto kultúre bezprostrednosti sa musíme naučiť umeniu vytrvalosti.

Napíš si dnes zoznam, vlož si ho do Biblie alebo niekam, kam sa budeš pravidelne pozerať. Daj si záväzok, že sa budeš pravidelne a dôsledne modliť za ľudí a situácie na tomto zozname, aj keď by to malo trvať roky.