Pokora

Keď sa mi narodilo dievčatko, nikdy som si nepredstavovala, že príde deň, keď sa o neho budem musieť deliť s inou ženou. Jej otec a ja sme sa rozviedli, keď mala 6 rokov. Obaja sme znovu uzavreli manželstvá a keďže jeho manželka nemá vlastné deti, teší ju, že sa môže podieľať na výchove mojej dcéry. Deliť sa o ňu bola jedna z najväčších výziev, akým som čelila.  

Pred niekoľkými rokmi sa stalo, že Deň matiek pripadol na víkend, keď bola s otcom. Robila som si plány s dcérou a nikdy by mi nenapadlo, že ju v ten deň nebudem mať ja. Deň matiek patril mne. Porodila som ju a koniec koncov mám aj jazvu po cisárskom reze ako dôkaz.

V to ráno sa ozval môj manžel a opýtal sa, kedy môže vidieť našu dcéru. Chcel tiež osláviť so svojou ženou a mojou dcérou Deň matiek. Bola som zhrozená, že ma vôbec požiadal, aby som sa o tento čas podelila. Plakala som, kričala a povedala som veci ako: „Veď ona ani nie je mama. Nemá mať MOJU dcéru na Deň matiek!“ Snažil sa mi čo najlepšie vysvetliť, prečo je to dôležité, ale ja som sa zaťala a v žiadnom prípade som sa nechcela deliť.  

Zakrátko po tomto rozhovore mi Boh pripomenul veci, ktoré robím pre moje dve nevlastné dcéry a lásku, ktorú k nim cítim. Nemusím byť ich mama, ale robím pre nich mamičkovské veci. Zjavím sa, keď ma potrebujú, a ony ma tiež ľúbia.

Moja dcéra ľúbi svoju nevlastnú mamu. Nemusí mať jazvu po cisárskom reze, aby dokázala, že dieťa porodila, ale miluje, podporuje a stará sa o moju dcéru od chvíle, keď sa rozhodla vstúpiť do vzťahu. Robí mamičkovské veci bez titulu alebo uznania. V to popoludnie som sa ospravedlnila môjmu exmanželovi a jeho manželke za moje zraňujúce slová a doviezla som našu dcéru do ich domu, aby s nimi strávila popoludnie.

Vo svojom liste Efezanom apoštol Pavol hovorí, že by sme mali byť úplne pokorní a mierni a „so všetkou pokorou, miernosťou a trpezlivosťou, znášajte sa navzájom v láske. Usilujte sa zachovávať jednotu Ducha vo zväzku pokoja.“ (Efezanom 4,2-3) 

Neustále sa snažím aplikovať tento verš na svoj život a učiť sa, ako spoluvychovávať tak, ako to chce Boh: s pokorou, trpezlivosťou a láskou. Každý z rodičov v našej zmiešanej rodine sa usilovne snaží zachovávať jednotu a pokoj. Denne sa usilujeme, aby sme si vzájomne prejavovali milosť a lákavosť a veríme, že každý z nás má dobré úmysly. Spoločná výchova je výzva, ale je to možné.

Nezáleží na okolnostiach, v akých vychovávame - slobodná mama, manželský pár alebo zmiešaná rodina - je veľmi veľa možností na vychovávanie s pokorou. Sme povolaní preukazovať lásku a rešpekt každému, vrátane tých, ktorí pomáhajú vychovávať naše deti a aj našim deťom samotným. Nielenže im tým dávame dobrý príklad, ako lepšie milovať iných, ale vzdávame tým poctu Bohu.